Philip Zimbardo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Philip Zimbardo
Philip Zimbardo
Narodenie23. marec 1933 (85 rokov)
New York, USA
Odkazy
Webstránkazimbardo.com
CommonsSpolupracuj na Commons Philip Zimbardo

Philip G. Zimbardo (* 23. marec 1933, New York) je americký psychológ, vedúci centra pre štúdium psychológie terorizmu na Stanfordovej univerzite.

V roku 1954 získal titul bakalára v Brooklyn College, o rok neskôr titul magistra na Yale University a na tej istej univerzite obhájil doktorát v roku1959.[1] V rokoch 1960 - 1967 prednášal na univerzitách Yale, Columbia, Barnard College a New York University.
Od roku 2002 je prezidentom Americkej asociácie psychológov (American Psychological Assocation).

V roku 2005 dostal cenu Nadace VIZE 97, ktorú založil ex-prezident Václav Havel so svojou ženou Dagmar Havlovou. Odovzdanie ceny sprevádzalo české vydanie knihy Moc a zlo [2]

Publikačná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2002 bol prezidentom Americkej asociácie psychológov. Publikoval množstvo kníh, z ktorých najznámejšia je "Psychology and life" (Psychológia a život). Podieľal sa na popularizácii psychológie prostredníctvom svojich vystúpení cykle programov "Discovering Psychology".

Odborné zameranie[upraviť | upraviť zdroj]

Zimbardov záujem a jeho výskumy sa týkajú najrôznejších oblastí psychológie počnúc od sexuálneho správania sa zvierat až po výskum terorizmu.

Skúmal najrôznejšie totalitné spoločenstvá počnúc skutočnými, ako boli komunistické a fašistické režimy či náboženské sekty, až k fiktívnym ako je Orwellov román 1984. Sledoval osoby, ktoré sa podieľali na mučení a páchaní zverstiev a jednoznačne určil, že k takým účelom si autorita nevyberá sadistické, ale normálne osobnosti, ktoré do patologického správania sa neskĺzavajú pre radosť, ale za odmenu, pomaly, pod tlakom situácií a pod vplyvom okolia.

Zaoberal sa štúdiom deindividualizácie, správania sa osôb so skrytou identitou. V roku 1970 realizoval experiment na NYU, pričom v tom čase existovali len dve existujúce štúdie deindividualizácie. Pri nábore osôb, ktoré sa ho mali zúčastniť, bol označovaný ako experiment v rámci výskumu učenia. Vybrali sa skupiny žien - študentiek, ktoré mali nesprávny výsledok učenia trestať elektrickým šokom. Zimbardo zistil, že ak boli študentky oblečené v plášti a kapucni, ktorá skrývala ich identitu, udeľovali dvojnásobné šoky oproti skupine žien, ktoré mali bežné oblečenie s menovkami. Zahalené („deindividualizované“) ženy teda dávali silnejšie šoky v porovnaní so ženami so zrejmou identitou. Opačne pôsobila uniforma zdravotných sestier; takto oblečené ženy dávali zase menej šokov.[3]


Je známy predovšetkým ako koordinátor stanfordského väzenského experimentu. Cieľom bolo pomocou psychologického pokusu preskúmať vplyv pôsobenia situácií, v ktorých sa prejavuje vplyv získanej moci či podriadenosti na obyčajných, neagresívnych, psychicky zdravých ľuďí. Počas experimentu bolo 24 náhodne vybratých študentov držaných v simulovanom väzení vytvorenom v pivničných priestoroch budovy Stanford University. Zistený sadizmus „dozorcov“, spolu so silnými depresiami a pasivitou väzňov vyústili do teórií o dôležitosti sociálnych pozícií v individualistickej psychológii.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Phil Zimbardo Remembers [online]. Neal Miller, 1954-04-15, [cit. 2011-11-07]. Dostupné online.
  2. ZIMBARDO, Philip. Moc a zlo : sociálně psychologický pohled na svět. Břeclav : Moraviapress, 2005. ISBN 80-86181-80-4. (česky)
  3. pdf.prisonexp.org, [cit. 2018-08-08]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]