Deus revelatus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Deus revelatus (lat. zjavený Boh) je teologický pojem, ktorý použil Martin Luther vo svojom spise De servo arbitrio (O neslobodnej vôli). Luther rozlišoval medzi skrytým Bohom (Deus absconditus; porov. Iz 45, 15) a Bohom, ktorý sa zjavil v dejinách (Deus revelatus).

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Deus revelatus na nemeckej Wikipédii.