Deväť poviedok
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Deväť poviedok je kniha Jerome David Salingera.
Deň ako stvorený pre banánové rybky
[upraviť | upraviť zdroj](1948, A perfect day for bananafish) kniha Deväť poviedok
Ústrednou témou je samovražda Seymoura Glassa, ktorá sa odohrala na svadobnej ceste s ženou Murriel. Po rozhovore na pláži sa vyviezol výťahom na piate poschodie do svojej hotelovej izby. Murriel spala. Otvoril kufor a vybral si „samočinný Ortgies kalibru 7,65.“ Sadol si na vedľajšiu posteľ, pozrel sa na ňu a „vpálil si guľku do pravej sluchy.“
Názov je podľa Seymourovho výroku, keď sa na pláži rozprával s dievčatkom, ktoré sa išlo kúpať. Povedal, že je deň ako stvorený pre banánové rybky, a že idú nejaké chytiť. Samozrejme bol to výmysel, ale asi sa jej už chcel zbaviť, tak jej povedal nech sleduje hladinu.
Úbohé členky Connecticutu
[upraviť | upraviť zdroj](1948, Uncle Wiggily in Connecticut) kniha Deväť poviedok
Odohráva sa ako rozhovor dvoch starých priateliek, z ktorých jedna je žena zabitého Waltera Glassa. Volá sa Eloise. Znovu sa vydala, ale svojho manžela trochu ohovára a nepovedala mu, že jej bývalého zabili počas okupácie Japonska.
Názov je podľa príhody, ktorá sa stala Eloise a Waltovi:
„Zvyčajne som naňho čakala pri autobusovej zastávke, hneď za naším Connectic-clubom, a raz prišiel neskoro, autobus sa už rozbiehal. Rozbehli sme sa za ním, a ja som spadla a vytkla som si členok. Povedal: ‚Takto to dopadne s členkami Connecticutu. Myslel tým pravdaže môj členok.‘“
Tesne pred vojnou s Eskimákmi
[upraviť | upraviť zdroj](1948) kniha Deväť poviedok
Dve kamarátky išli z tenisu, ale jedna sa hnevala, že stále platí, tak išli k druhej, aby jej za dnes peniaze vrátila. Nemala so sebou. Musela ísť zobudiť mamu, tak tá prvá čakala v obývačke. Prišiel tam brat tej druhej a začali sa rozprávať. Dosť dlho. Nakoniec keď prišla s peniazmi, tá prvá si ich nezobrala a odišla.
Názov vznikol počas rozhovoru s bratom. Na všeličo hundral, až sa dostal k tomu, ako sa všetci poberajú na obvodný úrad. Videl to z okna. Nečakane zrazu zahlásil, že vraj najbližšie budeme bojovať s Eskimákmi. Ani nevedel prečo s Eskimákmi: „Dočerta, odkiaľ by som to mal vedieť?“
Smieško
[upraviť | upraviť zdroj](1949) kniha Deväť poviedok
Toto bola poviedka, v ktorej sa hlavný hrdina, mladý študent práva staral o bandu deciek a často im rozprával rozprávku o Smieškovi. Bol to jednooký strašiak, na ktorého sa nesmel nikto pozrieť, inak by zomrel.
Pri loďke
[upraviť | upraviť zdroj](1949, Down at the Dinghy) kniha Deväť poviedok
Hlavnou postavou je Boo Boo Glassová Tannenbaumová a jej syn Lionel. Ten syn robil často také kiksy, že len tak ušiel. Teraz akurát mali taký pocit, že niečo také chystá, tak Boo Boo sa mu to snaží vyhovoriť. Rozhovor prebieha pri malej loďke na jazierku. Nakoniec mu to Boo Boo vyhovorí.
Venované Esmé – s láskou a perfídnosťou
[upraviť | upraviť zdroj](1950) kniha Deväť poviedok
Vojak sa prechádzal po meste, zabočil do kostola, kde prebiehal nácvik zboru. Chvíľu sa pozeral, padla mu do oka asi najlepšia speváčka. Trinásťročná. Odišiel si sadnúť neďaleko do čajovne, kde onedlho prišla aj ona – Esmé, s rodinou. Rozprávali sa. Mimochodom aj o tom, že ona rada rozmýšľa nad perfídnosťou. To je taká vierolomnosť, zradnosť. Bol tam aj jej malý brat, ktorý rozprával geniálny vtip: „Čo povedala jedna stena druhej? … Stretneme sa na rohu!“ Nakoniec jej sľúbi, že jej napíše poviedku. Tak jej píše z Nemecka, kde bol ako vojak po druhej vojne. Pravdepodobne, aj toto sa stalo reálne, lebo toto bola tá poviedka venovaná Esmé.
Pôvab úst tvojich a očí zeleň
[upraviť | upraviť zdroj](1951) kniha Deväť poviedok
Muž zdvihol telefón. Bol to jeho najlepší kamarát. Ožratý. Nevedel kde je jeho žena. Nevedel ani, či sa ešte navzájom milujú. Nakoniec prišla, tiež ožratá. Viac-menej. Počas telefonátu spomínal, ako ju prvý raz videl, že jej obdivoval pôvab úst a zeleň očí. Hoci aj tak nemala zelené oči. O toho ten názov.
Belasé obdobie De Daumiera – Smitha
[upraviť | upraviť zdroj](1952) kniha Deväť poviedok
Mladý študent, umelec – maliar videl v novinách inzerát, že súkromná škola hľadá učiteľa. Tak si vymyslel pseudonym De Daumier, vydával sa za dvadsaťosemročného a ešte aj potomka Pabla Piccasa. Prijali ho. Školu viedli takí Japonci, ktorým sa zozačiatku vtieral, ale neskôr zistil, že aj oni majú kopec sporov a úradných problémov. Keď školu zavreli, ešte si dopisoval s niektorými žiakmi. Obzvlášť rád mal jednu rehoľnú sestru.
Teddy
[upraviť | upraviť zdroj](1953, Teddy McAdrle) kniha Deväť poviedok
Asi najlepšia psychologická poviedka. Hlavnou postavou je malý geniálny chlapec Theodore. Fakt si to len treba prečítať. Mnohí sa domnievajú, že tiež má súvis s rodinou Glassovcov. Presnejšie, že ide o Buddyho, čiže samotného JD Salingera.