Diktys (Serifos)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Diktys (starogr. ΔίκτυςDiktys, lat. Dictys) je v gréckej mytológii syn Magnea[1] a brat serifského kráľa Polydekta.[1]

Diktys brat serifského kráľa Polydekta bol rybárom, ktorý jedného dňa vylovil z mora veľkú truhlicu a v nej našiel polomŕtvu ženu a nemluvňa. Tou ženou bola Danaé, dcéra argejského kráľa Akrisia a jej malý synček Perseus.[2] Kráľ ich zavrhol, pretože mu dávna veštba predpovedala, že zomrie rukou svojho vnuka a jeho dcéra Danaé aj keď bola uväznená, neunikla pozornosti najvyššieho boha Dia a porodila dieťa.[2]

Danaé a Perseus tak získali útočisko na Serife u kráľa Polydekta, ale napriek tomu tam neboli v bezpečí. Po rokoch sa Polydektes do Danaé zaľúbil a ponúkal jej manželstvo, ale ona ho opakovane odmietala.[3] Keď to nešlo po dobrom, pokúšal sa ju získať násilím, ale syn Perseus ju stále ubránil.[3]

Aby mu Perseus neprekážal, rozhodol sa ho odstrániť ľsťou a to tak, že začal spochybňovať jeho božský pôvod a žiadal dôkaz. Navrhol mu preto ťažkú, priam nadľudskú úlohu: zabiť Medúzu jednu z troch Gorgón a ako dôkaz priniesť jej hlavu. Perseus sa dal nachytať a úlohu prijal, vydal sa na dlhú cestu, našiel Medúzu a s pomocou bohov i zázračných predmetov sa mu podarilo odseknúť jej hlavu a vrátil sa s ňou na Serifos.[4] Matku po príchode našiel ukrytú pred útokmi Polydekta v Diovom chráme, stráženú ozbrojencami, aby nemohla utiecť. Kráľ si zatiaľ čas krátil hodovaním, pokojný v presvedčení, že Perseus už nie je nažive. Keď sa Perseus nečakane zjavil, Polydektes neveril svojim očiam a žiadal dôkaz, že Medúzu doniesol – a stalo sa, keď Perseus hlavu Medúzy vytiahol, Polydektes sa so svojimi druhmi v tom okamihu premenili na kameň.[5]

Perseus tak svoju matku oslobodil, vládu nad Serifom odovzdal svojmu záchrancovi Diktyovi a vrátil sa do rodného Argu.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Apollodoros, Kronika, 1,9,6.
  2. a b Apollodoros, Kronika, 2,4,1.
  3. a b Apollodoros, Kronika, 2,4,2.
  4. Strabón, Geographica 10,5,10.
  5. a b Hyginus, Fabulae 63.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]