Polydektes (Serifos)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Polydektes alebo Polydektés (starogr. Πολυδέκτης – Polydektes/iný prepis Polydektés, lat. Polydectes) je v gréckej mytológii kráľ na ostrove Serife, zohral neslávnu úlohu v príbehu hrdinu Persea.

Keď krásnu Danau, dcéru argejského kráľa Akrisia, zviedol cez všetky ochranné opatrenia v podobe zlatého dažďa najvyšší boh Zeus,[1] ona porodila syna Persea, jej otec ich potom oboch nechal zatvoriť do truhlice a hodiť do mora.[1] Dôvodom tejto jeho krutosti bola dávna veštba, ktorá mu predpovedala smrť z rúk vlastného vnuka. Nešťastníkom však nakoniec šťastie prialo, lebo ich ešte živých vylovil z mora rybár Diktys, brat serifského kráľa Polydekta.[1]

Kráľ Polydektes ich prijal vľúdne a pohostinne a následne im poskytol všetku starostlivosť a navyše Perseovi výchovu a vzdelanie. Do Danay sa však kráľ onedlho zamiloval a ponúkal jej manželstvo, ale ona ho opakovane odmietala.[2] Keď to nešlo po dobrom, pokúšal sa ju získať násilím, ale Perseus ju stále ubránil.[2]

Aby mu Perseus neprekážal, rozhodol sa ho odstrániť ľsťou a to tak, že začal spochybňovať jeho božský pôvod a žiadal dôkaz. Navrhol mu preto ťažkú, priam nadľudskú úlohu: zabiť Medúzu jednu z troch Gorgón a ako dôkaz priniesť jej hlavu. Perseus sa dal nachytať a úlohu prijal, vydal sa na dlhú cestu, našiel Medúzu a s pomocou bohov i zázračných predmetov sa mu podarilo odseknúť jej hlavu a vrátil sa s ňou na Serifos. Matku po príchode našiel ukrytú pred útokmi Polydekta v Diovom chráme, stráženú ozbrojencami, aby nemohla utiecť. Kráľ si zatiaľ čas krátil hodovaním, pokojný v presvedčení, že Perseus už nie je nažive. Keď sa Perseus zjavil vo dverách, prekvapene na neho pozeral, ale provokoval ďalej, nazval ho klamárom a žiadal dôkaz – a stalo sa, keď Perseus hlavu Medúzy vytiahol, Polydektes sa so svojimi druhmi v tom okamihu premenili na kameň.[3]

Perseus tak matku oslobodil, vládu nad Serifom odovzdal bratovi kráľa Diktyovi a vrátil sa do rodného Argu.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Apollodoros, Kronika, 2,4,1.
  2. a b Apollodoros, Kronika, 2,4,2.
  3. a b Hyginus, Fabulae 63.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]