Diskusia:Čelná priehlbina

Ukážky definícií

Koncepcia zoznamu definícií nie je zrovna vhodná v takomto type článkov. Najmä keď uvážime, že okrem zastaralých definícii viazaných na geosynklinálnu teóriu, ktorá vznik predhlbní (panvy predpolí) nevedela vysvetliť (tie by som ponechal v nejakej samostatnej kapitole), tak ostatné definície hovoria o tom istom, len každá trochu inak.--Pelex (diskusia) 11:56, 1. apríl 2013 (UTC)

Pozeral som si definície z lietaratúry:

• foreland basin (panva predpolia) a predhlbeň (foredeep basin, skrátene foredeep) považuje za synonymá napr. (Twiss a Moores, 1992; Pluijm a Marshak, 2004 (učebnice štruktúrnej geológie); Kearey, 2001 (geologický slovník), Kearey et al., 2009 a Frisch et al., 2011 (práce o platňovej tektonike)), rovnako oba termíny (foreland aj foredeep) považuje za synonymné aj Miall (in Busby a Ingersoll, 1995; Mather, 2004); čiže väčšina autorov, pričom termín foreland basin (panva predpolia) je pre pomenovanie paniev tohto typu celkovo bežnejší napr. Einsele (1992) a Nichols (2009), ktorí avšak tiež v ďalšom texte používajú v rovnakom kontexte aj termín foredeep
• Biju-Duval (2002) predhlbeň (foredeep) považuje za označenie stavu, keď je kontinent blízko subdukčnej zóny ("If the continent is close to the subduction zone, the basin is then referred to as foredeep." z kontextu vyplýva, že autor nepovažuje predhlbeň a panvu predpolia (foreland basin) za ekvivalentné termíny a obe spája v jednej množine perisutúrnych panví (perisutural basins).
• Použitie termínu foredeep depozone (depozičná zóna predhlbne) v užčom zmysle ako časti panvy predpolia (foreland basin) v oblasti medzi nasúvanými príkrovmi a (?)oblasťou vydutia (forebulge, avšak tu pozor termín forebulge nemá slovenský ekvivalent) som našiel len v článku DeCelles a Giles (1996); dávam do pozornosti že autori použili nové spojenie (termín) foredeep depozone (skrátene ďalej v ich texte iba foredeep), tekéto členenie panvy predpolia používajú aj napr. Chang et al. (2012) a v podstate aj Nemčok et al. (2005)

Z toho vyplýva, že rozlišovacia kapitola na začiatku článku by mala vyzerať nasledovne

Predhlbeň (iné názvy: čelná predhlbeň, čelná priehlbina, predhlbina, čelná hlbina, zriedkavo čelná predhlbenina) môže byť:

• v širšom zmysle synonymné označenie panvy predpolia
• v užšom zmysle najhlbšia časť panvy predpolia medzi čelom nasúvaných príkrovov a oblasťou forebulge
• skrátene Karpatská čelná priehlbina

v tomto duchu bude treba opraviť aj kapitolu Ukážky definícií, pretože sa nejedná o žiadne "staršie" označenie, ale normálne bežne svetovo používaný termín.

Použitá literatúra

• Biju-Duval, B., 2002, Sedimentary geology. Technip, Paris, 642 s.
• Busby, C. J. a Ingersoll, R. V., 1995: Tectonics of Sedimentary Basins. Blackwell Science, Malden, 579 s.
• Chang, J. H., Yu, H. S., Hsu, H. H., Liu, Ch. S., 2012: Forebulge migration in late Cenozoic Western Taiwan Foreland Basin. Tectonophysics, 578, 20, s. 117-125
• Einsele, G., 1992: Sedimentary Basins. Evolution, Facies and Sediment Budget, Springer, Berlin, 628 s.
• Frisch, W., Meschede, M. a Blakey, R., 2011: Plate Tectonics. Continental Drift and Mountain Building. Springer, Heidelberg, 212 s.
• Kearey, P., 2001: Dictionary of Geology. Penguin Books Ltd., London, 311 s.
• Kearey, P., Klepeis, K.A., Vine, J.F., 2009, Global Tectonics. 3rd Edition, Wiley-Blackwell, Chichester, 496 s.
• Mather, A. G., 2004: Pull-apart and piggy-back basin. Goudie, A.S. (Editor), Encyclopedia of Geomorphology. Routledge, London, s. 816-817
• Nemčok, M., Schamel, S. a Gayer, R., 2005: Thrust-belts. Structural Architecture, Thermal Regimes, and Petroleum Systems. Cambridge University Press, New York, 541 s.
• Nichols, G., 2009, Sedimentology and Stratigraphy. Wiley-Blackwell, Chichester, s. 391
• Pluijm, B. A., van der a Marshak, S. (Editori), Allmendinger, R. W., Brandon, M. T., Burchfiel, B. C., Cook, F. A., Foster. D. A., Gray, D. R., Hibbard, J. P., Hoffman, P. F., Jordan, T. E., Miller, E. L., Natalin, B. A., Pickering, K. T., Royden, L. H., Schmid, S. M., Sengör, A. M. C., Smith, A. G. a Wilkerson, M. S., 2004: Earth Structure. An Introduction to Structural Geology and Tectonics. W. W. Norton & Company, New York, 656 s.
• Twiss, R. J. a Moores, E. M., 1992: Structural geology. W. H. Freeman and Co., New York, 532 s.

--Pelex (diskusia) 21:49, 5. apríl 2013 (UTC)

1. Naschvál som použil termín "staršie" a nie "zastarané", lebo staršie znamená len, že niečo je staršieho pôvodu a nie že dnes sa to už nepoužíva alebo podobne. V danom prípade (ak si prečítaš ten článok z roku 1996), tak to užšie použitie sa dá práve na základe toho článku z roku 1996 považovať za vyvrátané, lebo ten článok vlastne vysvetľuje, že v realite tam nie je len taká jednoduchá jedna priehlbina (ako sa väčšinou uvádza), ale celé to má zložitejšiu štruktúru a skladá sa to zo 4 častí. To je nové "zistenie", a teda to, čo bolo v literatúre predtým, je "staršie". Ale teda či tam bude atribút "staršie" alebo sa vynechá je naozaj jedno, kľudne tam nemusí byť, ak ostatní autori ignorujú ten článok a píšu si to ďalej zjadnodušene ako sú zvyknutí. Okrem toho, keď sa nad tým zamyslím, sa to dá brať samozrejme čisto jazykovo (bez ohľadu na geologickú stránku), teda že bez ohľadu na to, akú to má v realite štruktúru, voláme to celé foredeep.
2. Úmysel nebol napísať článok s definíciami a viac nič. To bol len dôsledok časového obmedzenia. Článok vznikol ako vedľajší produkt úpravy panvy predpolia (ako sám vieš). Bolo tam proste treba napísať aspoň, čo to je. Takže netuším ako si prišiel na to, že to je nejaká "koncepcia" pre "takýto typ"(?) článkov.
3. Ak si si istý, že tie definície (okrem tých geosynklinálnych), ktoré sú v článku teraz uvedené, sú všetko presne panvy predpolia (na základe čoho si si istý?), tak to samozrejme stačí zredukovať a prípadne definície rozpísať v panve predpolia. Ja by som si taký istý nebol. A napríklad v tom nemeckom (len 2 roky starom) geologickom slovníku termín panva predpolia vôbec nie je. Otázka je samozrejme, ako je PRESNE definovaná panva predpolia. V našom článku pôvodne bola (ty si to medzičasom ako teraz pozerám trochu zmiernil) taká dosť všeobecná definícia, ale napr. v tom článku z roku 1996 ak sa dobre pamätám bolo oveľa viac definičných znakov. Takže vlastne najprv by sa bolo treba pohrať s definíciou panvy predpolia.
4. Druhá vec je, či sú tie definície (nech už sú to panvy predpolia alebo nie) úplne zhodné, to by som si tiež nebol istý. Podobné sú určite.
5. Tá geosynklinálna definícia tam ale niekde musí byť spomenutá. Nakoniec to je aj pôvodná definícia termínu.
6. Na uvedenie akýchkoľvek dodatočných odzdrojovaných významov termínu sa ma nemusíš pýtať, je jasné, že čím viac tam toho obsahovo bude, tým lepšie.
7. Aby som nezabudol: Najsprávnejší názov nie je predhlbeň, ale čelná priehlbina, čo vidno na tom, že v Encykl. Slovenska pri skrátenom neskoršom vydaní (Malá ency. Slovenska) zmenili názov hesla z čelná predhlbeň na čelná priehlbina a tak sa to volá aj v knihe Geológia Slovenska. Bronto (diskusia) 03:03, 6. apríl 2013 (UTC)