Preskočiť na obsah

Dmitrij (Moskovské kniežatstvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Dmitrij Donský)
Dmitrij Donský
veľký knieža moskovský
Dmitrij
Narodenie12. október 1350
Moskva, Moskovské veľkokniežatstvo (dnes Rusko)
Úmrtie19. máj 1389 (38 rokov)
Moskva, Moskovské veľkokniežatstvo (dnes Rusko)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Dmitrij
Bitka na Kulikovskom poli (1380)

Dmitrij Ivanovič Donský (rus. Дмитрий Иванович Донской, * 12. október 1350, Moskva – † 19. máj 1389, tamže) bol knieža moskovský a veľký knieža vladimirský. Patrí k veľkým osobnostiam ruskej histórie a ruskej vojenskej slávy. Do dejín sa zapísal ako prvý ruský vládca, ktorý bol schopný vzoprieť sa tatárskej porobe a zvíťaziť nad tatárskymi vojskami v otvorenom boji.

Socha Dmitrija Donského pred Marinkinou (Kolomenskou) vežou (Kolomenský kremeľ)

Bol synom kniežaťa Ivana II. Ivanoviča. V období jeho neplnoletosti vládol za neho metropolita Alexej. Od roku 1359 bol kniežaťom moskovským a o tri roky neskôr sa stal kniežaťom vladimírskym. Jeho cieľom bolo čo najviac sa osamostatniť spod vplyvu Zlatej hordy a zjednotiť rozdrobené Rusko. Tatári využívali vnútorné boje medzi ruskými kniežatami (Moskva, Nižnij Novgorod, Riazaň, Vladimír, ....) a nútili ich odvádzať vysoké dane. Rozhodol sa postupne podriadiť si niektoré ruské kniežatstvá a tak upevniť obranyschopnosť Ruska. Podriadil si Vladimír a Suzdaľ. V roku 1367 vybudoval prvý kamenný Moskovský kremeľ. V rokoch 13681370 odrazil útoky litovských vojsk.

Jeho hlavným cieľom sa stal boj proti Zlatej horde. Využil vnútorné nepokoje v tomto tatárskom štáte a odmietol zaplatiť tatárskym poslom zvýšené dane. Tatári reagovali vojenskou výpravou. Prvýkrát sa stretol Dmitrij s tatárskymi vojskami 11. augusta pri rieke Voža. Dmitrij Tatárov porazil a ich vodca padol v boji.

Bitka na Kulikovskom poli

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozhodujúcim stretnutím s vojskami Zlatej hordy bola bitka na Kulikovskom poli pri rieke Don, ktorá sa odohrala 8. septembra 1380. Tatársky vládca Mamaj sa rozhodol potrestať neposlušné knieža Dmitrija. Dmitrij obratnou politikou a taktikou dosiahol, aby sa Tatári nespojili s Litovcami a niektorými ruskými vojskami. Mamaj bol taktikou Dmitrija zaskočený a jeho vojská boli porazené. Sám vodca Tatárov Mamaj utiekol na Krym, kde bol svojimi vojakmi zavraždený. Dmitrij, ktorý stál na čele svojich vojsk, bol v bitke ranený. Vyvrátil ale mýtus o neporaziteľnosti tatárskych vojsk a Zlatá horda začala postupne strácať silu a postavenie vo východnej Európe. Aj keď chán Tochtamiš v roku 1382 pomocou zrady niektorých ruských kniežat Moskvu dobyl a vyplienil, boj za samostatnosť ruských kniežatstiev a ich zjednotenie sa už zastaviť nedal.

Osobnosť Dmitrija Donského a jeho odkaz

[upraviť | upraviť zdroj]

Po slávnom ťažení proti Tatárom pokračoval Dmitrij v zjednocovaní Ruska. Za veľkolepé víťazstvo pri rieke Don v roku 1380 získal prívlastok Donský. V roku 1386 si podriadil aj Novgorod. Mal 12 detí, z toho 8 synov a 4 dcéry. V jeho snahách o zjednocovanie ruských zemí pokračoval jeho syn Vasilij I. Dmitrijevič. Dmitrij Donskij je pochovaný v Archanjelskom chráme v moskovskom Kremli. Už po jeho smrti silneli snahy v ruskej pravoslávnej cirkvi po jeho svätorečení. Stalo sa tak až oveľa neskôr v 20. storočí. Spolu s Alexandrom Nevským je považovaný za obrancov Ruska a ruskej pravoslávnej viery, ale aj za veľké osobnosti ruskej vojenskej slávy. Odkazom oboch slávnych vojvodcov sa nadchýnali ruskí velitelia a vojaci v neskorších vojenských konfliktoch (napoleonské vojny, vojny s Turkami, prvá svetová vojna a hlavne Veľká vlastenecká vojna).

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]