Dolet (letecká technika)
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dolet je maximálna vzdialenosť, ktorú letecká technika (napr. lietadlo, raketa, helikoptéra) preletí (t. j. bez medzipristátia) bez dopĺňania paliva.
Dolet závisí od konštrukcie daného lietadla a pod., od množstva neseného paliva, režimu letu a meteorologických podmienok pri danom lete.
Hlavné druhy:
- teoretický dolet (technický dolet) – pri spotrebe všetkého paliva
- praktický dolet – pri spotrebe len paliva po predpismi predpísaný minimálny zvyšok paliva
- hospodárny dolet – pri režime letu s najmenšou spotrebou paliva
- dolet pri cestovnej rýchlosti – pri cestovnej rýchlosti
- pozemný dolet – dolet vzťahujúci sa na zemský povrch a so zohľadnením aj predpokladaného vetra
- vzdušný dolet – dolet vzťahujúci sa na zemský povrch a za predpokladu, že nebudú žiadne pohyby vzduchu
- taktický dolet – od miesta vzletu po miesto bojovej úlohy a späť na miesto vzletu
- operačný dolet – od miesta vzletu po miesto bojovej úlohy s pristátím na najbližšom možnom letisku
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- dolet. In: Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Veda a Encyklopedický ústav SAV, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č - Eg).
