Dostihy (antické)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jazdci na koňoch na čiernofigúrovej antickej amfore

Dostihy (starogr. ἵππος κέλης – hippos kelés) boli v starovekom Grécku súťažnou jazdeckou disciplínou panhelénskych hier.[1][2][3]

Antické jazdecké preteky sa od dnešných odlišovali. Jazdci nepoužívali sedlá, ani strmene a ostrohy. Sedeli nanajvýš na vlnených podložkách v krátkych prepásaných chitónoch a niekedy aj nahí. Namiesto dnešnej prilby mali len vlasy zviazané stuhou. Kone poháňali bičíkmi, bodcami alebo korbáčmi, ktoré držali v pravej ruke a opraty v ľavej. Rovnako ako pri dnešných džokejoch sa aj od nich požadovalo, aby boli ľahkí.[4]

V Olympii sa dostihy zaviedli na 33. hrách v roku 648 pred Kr.[4][3] Pretekári boli väčšinou námezdní, len zriedkavo súťažili majitelia koní osobne. Víťazný olympijský veniec si ale vždy odniesol len majiteľ koňa. Keďže boli kone v starovekom Grécku drahé a vlastnili ich len bohatí občania, dostihy ostali vždy „športom aristokratov."[4] Aj jazdci (hippeis) boli do vojny regrutovaní prevažne z vyšších tried. Koní bolo málo vo väčšine gréckych štátoch, hlavne kvôli nevhodnému terénu a nákladom tým spojeným pri ich chove.[5]

Dĺžka trate je pri jednotlivých jazdeckých pretekoch neznáma, pretože olympijský hippodróm zmizol bez stopy. Podľa odhadov vychádzajúcich z Pindarových výrazov dodekandromos (12 tratí, alebo okruhov) a dodekagnamptos (dvanásť obrátok), ktoré zazneli v jeho básňach pri opise jazdeckých pretekov, mala dĺžka trate pri pretekoch na vozoch približne 13,5 km a pri jazdeckých pretekoch 6,25 km. Do úvahy sa pritom vzali rozmery Konského námestia v Istanbule, bývalého Hippodromu, miesta, kde byzantskí cisári organizovali jazdecké preteky.[4]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 248.
  2. Eusebios, Kronika 2,193.[1]
  3. a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 378.
  4. a b c d Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 157-158.
  5. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 100.