Dostihy (antické)

Jazdci na koňoch na čiernofigúrovej antickej amfore

Dostihy (starogr. ἵππος κέλης – hippos kelés) boli v starovekom Grécku súťažnou jazdeckou disciplínou panhelénskych hier.

Antické jazdecké preteky sa od dnešných odlišovali. Jazdci nepoužívali sedlá, ani strmene a ostrohy. Sedeli nanajvýš na vlnených podložkách v krátkych prepásaných chitónoch a niekedy aj nahí. Namiesto dnešnej prilby mali len vlasy zviazané stuhou. Kone poháňali bičíkmi, bodcami alebo korbáčmi, ktoré držali v pravej ruke a opraty v ľavej. Rovnako ako pri dnešných džokejoch sa aj od nich požadovalo, aby boli ľahkí.

V Olympii sa dostihy zaviedli na 33. hrách v roku 648 pred Kr. Pretekári boli väčšinou námezdní, len zriedkavo súťažili majitelia koní osobne. Víťazný olympijský veniec si ale vždy odniesol len majiteľ koňa. Keďže boli kone v starovekom Grécku drahé a vlastnili ich len bohatí občania, dostihy ostali vždy „športom aristokratov." Aj jazdci (hippeis) boli do vojny regrutovaní prevažne z vyšších tried. Koní bolo málo vo väčšine gréckych štátoch, hlavne kvôli nevhodnému terénu a nákladom tým spojeným pri ich chove.

Dĺžka trate je pri jednotlivých jazdeckých pretekoch neznáma, pretože olympijský hippodróm zmizol bez stopy. Podľa odhadov vychádzajúcich z Pindarových výrazov dodekandromos (12 tratí, alebo okruhov) a dodekagnamptos (dvanásť obrátok), ktoré zazneli v jeho básňach pri opise jazdeckých pretekov, mala dĺžka trate pri pretekoch na vozoch približne 13,5 km a pri jazdeckých pretekoch 6,25 km. Do úvahy sa pritom vzali rozmery Konského námestia v Istanbule, bývalého Hippodromu, miesta, kde byzantskí cisári organizovali jazdecké preteky.