Dunningov-Krugerov efekt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Dunningov-Krugerov efekt je typ poznávacej chyby, na základe ktorej menej kvalifikované osoby či osoby s nízkymi schopnosťami a kompetenciami v danej oblasti výrazne nadhodnocujú svoje schopnosti a výkon v porovnaní s ostatnými. Takýto jedinci majú väčšie ťažkosti rozpoznať svoje reálne schopnosti, čo je spôsobené hlavne nedostatkom ich metakognitívnych schopností. Naopak kvalifikovaní ľudia podhodnocujú svoje schopnosti a preceňujú silu ostatných.[1] Tento jav objavili v roku 1999 jej David Dunning a Justin Kruger.

Hypotéza[upraviť | upraviť zdroj]

Hypotéza o preceňovaní síl u slabších ľudí bola testovaná sériou experimentov, ktoré J. Kruger spolu s D. Dunningom vykonali v roku 1999 na Cornell University [1]. Zamerali sa na 3 oblasti - humor, logické uvažovanie a gramatiku. Ich hypotéza bola nasledovná.

Neschopní ľudia:

  • majú tendenciu preceňovať úroveň vlastných schopností
  • sú neschopní uvedomovať si skutočné schopnosti u druhých
  • sú neschopní uvedomiť si vlastnú nekompetentnosť
  • uvedomia a priznajú si svoje predchádzajúce nedostatky v prípade, že sa dajú v obore vyškoliť

Séria experimentov potvrdila danú hypotézu.

Opis efektu[upraviť | upraviť zdroj]

Osoby s podpriemernými kompetenciami svoj výkon výrazne preceňujú, naopak ľudia s nadpriemernými schopnosťami svoj výkon mierne podceňujú. V prípade, že dostanú skúmané osoby k dispozícii výsledky ostatných a majú znova ohodnotiť svoj dosiahnutý výkon, podpriemerní ľudia svoj výsledok nezmenia. Nadpriemerní naopak svoj odhad upravia tak, že je výrazne bližší ku skutočnosti. Dokážu vhodnejšie ohodnotiť svoje výsledky, no preceňujú schopnosti ostatných ľudí.[2]

Ide o uzavretý kruh: Tým, že máme málo vedomostí z danej oblasti, nedokážeme reálne vidieť svoje nedostatky a zhodnotiť svoje zručnosti v danej problematike. No odborníci majú dostatok skúseností a vedia, čo všetko ešte nevedia, a tým sa podceňujú.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Psychológovia D. Dunning a J. Kruger získali v roku 2000 svojím článkom opisujúcim tento efekt Ig Nobelovu cenu za psychológiu.[3]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b KRUGER, Justin; DUNNING, David. Unskilled and Unaware of It: How Difficulties in Recognizing One's Own Incompetence Lead to Inflated Self-Assessments [online]. Journal of Personality and Social Psychology, 1999. S. 121-1134. Dostupné online. DOI:10.1037/0022-3514.77.6.1121 (po anglicky)
  2. Dunning-Krugerův efekt [online]. Wikipedie: Otevřená encyklopedie., rev. 2011-10-04, [cit. 2012-02-04]. Dostupné online. 7460838. (po česky)
  3. Winners of the Ig® Nobel Prize [online]. 2011-11-07. Dostupné online. (po anglicky)