Preskočiť na obsah

Duritka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sovietska duritka s tureckou kávou

Duritka je slangové označenie (najmä kuchynského) predmetu (napr. pohára, nádoby a podobne) vyrobeného zo špeciálneho skla.[1] V užšom zmysle sa takto označujú len poháre vyrobené zo spomínaného skla.

Duritky od roku 1914 do roku 1996 pod značkou Durit vyrábala skláreň Rudolfova huť v Dubí. Pod značkou Durit sa vyrábali poháre, šalátové misy, kávové hrnčeky s podšálkami, sklenené tácky a ďalšie výrobky zo skla. Boli aj rôzne farebné variácie výrobkov.

Spomínané sklo znáša vyššie teploty, takže sa môže použiť napríklad ako pohár na kávu. Okrem toho sa sklo vyznačuje vysokou pevnosťou, nie je však úplne nerozbitné - môže sa rozbiť pôsobením tlaku, nárazom na hornú hranu a pádom na kamennú podlahu. Jeho črepiny sa trieštia na tisíce kúskov a nebývajú ostrohranné.

Princíp výroby

[upraviť | upraviť zdroj]

Bežné sklenené výrobky je nutné zľahka chladiť, aby nepopraskali. V 19. storočí však prišiel vynález kaleného skla. Prudké ochladenie rozžeravenej sklenenej hmoty dá sklu neobyčajnú pevnosť a to je princíp, na ktorom stojí výroba duritiek.

Spočiatku sklári chladili sklo vodou, neskôr vzduchom. V Tepliciach vymysleli svoj vlastný nápad, ako jediní na svete ochladzovali ešte rozžeravené výlisky v oleji.

Pôvod značky Durit

[upraviť | upraviť zdroj]

Značku Durit si skláreň Rudolfova huť zaregistrovala v júli 1914. Obchodná známka vznikla pravdepodobne podľa hudobnej terminológie, ktorá označuje slovom „Dur“ tvrdú stupnicu.

  1. duritka. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 298.
  • Duritky: nerozbitné, jen někdy explodují [online]. iDNES.cz, 2005-06-28, [cit. 2020-01-28]. Dostupné online.