Dysonova sféra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rez teoretickej Dysonovej sféry, variant pôvodného Dysonovho konceptu, s polomerom 1 AU, tenkou stenou a vyžarujúcim infračervené žiarenie.

Dysonova sféra (nepresne: Dysonova guľa) je hypotetická konštrukcia postavená okolo hviezdy, ktorej cieľom je zhromažďovať energiu hviezdy alebo jej časť.[1] Môže ísť o systém prstencov, satelitov, plachiet alebo iných čiastkových konštrukcií alebo o súvislú guľovú plochu (čiže sféru). Hlavné podtypy sú Dysonova bublina (t.j. sústava Dysonových prstencov okolo hviezdy) a Dysonovo puzdro (puzdro, teda súvislá guľová plocha, okolo hviezdy). Dysonov prstenec je kružnica okolo hviezdy tvorená napríklad vedľa seba umiestnenými satelitmi.

Prvýkrát takúto konštrukciu spomenul Olaf Stapledon vo svojom sci-fi románe Star Maker (1937).[2] Neskôr koncept spopularizoval Freeman Dyson v roku 1960 vo svojej práci Search for Artificial Stellar Sources of Infrared Radiation.[3]. Išlo s sféru vo vzdialenosti 1 AU od Slnka, postavenú z materiálov veľkých planét (Jupiter).[4]

Podľa W. D. Davidova[5] Dysonovu sféru nie je možné postaviť, pretože žiadna konštrukcia (sféra, prstencová alebo kupolovitá konš.) nedokáže byť dynamicky odolná.[4] V prípade sféry ide o obrovskú štruktúru, na ktorú okrem samotnej gravitácie hviezdy vplýva aj radiačný tlak a dostredivá sila, čo znemožňuje jej výstavbu. Systém z viacerých častí nie je však stabilný. Výstavba by si vyžiadala obrovské množstvo energie, času a materiálu.[6]

Dysonova sféra by bola znakom veľmi vyspelej civilizácie. Pri pohlcovaní slnečnej energie by vyžarovala veľké množstvo infračerveného žiarenia s malou (alebo premenlivou) svietivosťou a vďaka tomu by bola detekovateľná.[6]

Medzi možných adeptov s takouto konštrukciou patrili hviezdy KIC 8462852 a EPIC 204278916. V obidvoch prípadoch však zmenu svietivosti spôsobili prachové prstence.[7][8][9]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Kultúra slova, 2018, roč. 52, č. 1
  2. Dyson Spheres: How Advanced Alien Civilizations Would Conquer the Galaxy (Infographic) [online]. space.com, 14 January 2014, [cit. 2020-03-04]. Dostupné online.
  3. Freemann J. Dyson. Search for Artificial Stellar Sources of Infra-Red Radiation. Science, 1960, s. 1667–1668. Dostupné online. DOI10.1126/science.131.3414.1667. PMID 17780673.
  4. a b LEM, Stanisław. Summa Technologiae. [s.l.] : University of Minnesota Press, 2013. 409 s. ISBN 978-0-8166-7577-7.
  5. Priroda, no. 11, 1963
  6. a b Richard A. Carrigan, Jr.. IRAS-based whole-sky upper limit on Dyson Spheres [online]. The Astrophysical Journal, 698:2075–2086, 2009-06-20, [cit. 2020-03-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Nadia Drake. Mystery of 'Alien Megastructure' Star Has Been Cracked [online]. nationalgeographic.com, 2018-01-03, [cit. 2020-03-04]. Dostupné online.
  8. CREW, Bec. Researchers Just Found a Second 'Dyson Sphere' Star [online]. sciencealert.com, [cit. 2020-03-04]. Dostupné online.
  9. The peculiar dipping events in the disc-bearing young-stellar object EPIC 204278916 [online]. academic.oup.com, [cit. 2020-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]