Preskočiť na obsah

Jevgenij Pavlovič Voľanskij

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z E. P. Voljanský)
Evgenij Pavlovič Voľanskij
partizánsky veliteľ
Jevgenij Pavlovič Voľanskij
Rod. menoEfim Borisovič Korencvit
Narodenie22. júl 1921
Odesa, Ukrajinská SSR, ZSSR
Úmrtie16. január 1988 (66 rokov)
Kyjev, Ukrajinská SSR, ZSSR

Jevgenij Pavlovič Voľanskij (rus. Евгений Павлович Волянский), vlastným menom Efim Borisovič Korencvit (rus. Ефим Борисович Коренцвит, * 22. júl 1921, Odesa – † 16. január 1988, Kyjev[1]) bol sovietsky dôstojník, účastník druhej svetovej vojny, partizánsky veliteľ, kapitán (1944). Ako organizátor partizánskych skupín sa zapojil do Slovenského národného povstania.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 22. júla 1921 v meste Odesa. V roku 1939 bol povolaný do Červenej armády. Od roku 1941 bojoval v jednotkách západného frontu. Pri prieskumnej akcii v septembri 1941 sa dostal do obkľúčenia. Jeho jednotka prešla ku partizánom. Následne slúžil ako veliteľ a komisár v rôznych partizánskych jednotkách, neskôr v špeciálnych jednotkách NKVD. V roku 1943 slúžil v oddiele J. I. Meľnika.

V roku 1944 bol na rozkaz ukrajinského štábu partizánskeho hnutia vyslaný na Slovensko. Bol súčasťou 15-člennej skupiny L. Kalinu, ktorá bola vysadená v noci z 5. na 6. augusta 1944 v oblasti Prašivej v Nízkych Tatrách. Zvláštny oddiel sa stal základom slovenskej partizánskej brigády „Za slobodu Slovanov“. Spočiatku pôsobil ako náčelník štábu brigády. V auguste mala brigáda 800 partizánov, v októbri sa jej počet zdvojnásobil. V septembri a októbri bol sídlom brigády Zvolenský zámok, neskôr sa presídlila do Očovej.[2] Veliteľom brigády sa stal 9. septembra[3] a velil jej až do spojenia so sovietskou armádou vo februári 1945. Počas fungovania brigády partizáni zlikvidovali viac ako 3000 nepriateľských vojakov a dôstojníkov, zajali 60 osôb, zničili 23 tankov, 53 áut, 3 železničné konvoje a 27 mostov.

Po vojne vyštudoval Inštitút ľahkého priemyslu a pracoval ako inžinier v Kyjeve.[3] Autor memoárov a článkov o odboji a SNP.[3] Zomrel v roku 1988 v Kyjeve.

Voľanskij získal čestný titul Hrdinu Československej socialistickej republiky a tiež titul čestného občana Zvolena, Ružomberka, Liptovského Mikuláša a Liptovskej Revúcej.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. VOĽANSKIJ, Jevgenij Pavlovič. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok VI T – Ž. Martin : Matica slovenská, 1994. 692 s. ISBN 80-7090-111-X. S. 308.
  2. Ulicami Zvolena [online]. Zvolenské noviny, 2017-11-06. Dostupné online.
  3. a b c Plevza, Viliam a kol. Dejiny Slovenského národného povstania 1944. 5. zv. Bratislava : Nakladateľstvo Pravda, 1985, s. 601.