Edda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Obálka islandského rukopisu Snorriho Eddy z 18. storočia.

Edda alebo eddické piesne je označenie pre dve zbierky ľudových epických piesní s námetmi zo severskej mytológie, ktoré boli napísané v 9. a 12. storočí v starej islandčine. Poetická Edda je anonymná zbierka mytologických a hrdinských piesní. Prozaická Edda je učebnica poézie pre skaldov - severských básnikov. Napísal ju Snorri Sturluson okolo roku 1220.

Význam mena[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Edda sa pôvodne používal iba pre učebnicu poézie Snorriho Sturlusona. Až v ranom novoveku sa začalo toto označenie používať aj pre novoobjavenú zbierku piesní z rukopisu Codex Regius, ktorá obsahovala rovnaké príbehy, ako Snorriho učebnica. Tento úzus sa zachoval až dodnes, takže pod pojmom Edda alebo eddická poézia sa myslí Poetická Edda.

Etymológia slova Edda je neistá. Jeden z možných významov je prababička (staroisl. edda), čo môže odkazovať jednak na starý vek, jednak na hlbokú múdrosť prezentovanej látky. Iná možná etymológia je zo staroislandského slova óðr (poézia) alebo Oddi, miesta na juhovýchode Islandu. Možné je aj odvodenie od latinského slova edere (písať, publikovať).

Poetická Edda[upraviť | upraviť zdroj]

Poetická Edda alebo Staršia Edda alebo Sæmundrova Edda je zbierka severských básní neznámych autorov. Je najdôležitejším prameňom severskej mytológie.

Prenos[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarším dochovaným rukopisom Poetickej Eddy je tzv. Codex Regius z roku 1270. O okolnostiach jeho vzniku a osude až do 17. storočia sa nič nevie. V roku 1643 sa ocitol v rukách skálholtského biskupa Brynjólfura Sveinssona. Ten jeho autorstvo pripísal islandskému kňazovi a učencovi z 12. storočia Sæmundrovi Učenému. Moderná textová kritika jeho autorstvo spochybnila, napriek tomu sa dnes o Poetickej Edde niekedy hovorí ako o Sæmundrovej Edde.

Najstaršie piesne, ktoré Poetická Edda obsahuje, pochádzajú pravdepodobne z 9. storočia. Niektoré látky však už zrejme boli v tej dobe známe. Najmladšie piesne pochádzajú z 13. storočia. Mimo Codex Regius sa dochovali ďalšie piesne a básne, ktoré sa vďaka formálnej a obsahovej príbuznosti tiež zahŕňajú medzi eddické piesne.

Piesne a básne sa najprv tradovali ústne v ustálenej poetickej forme. V písomne dochovanom texe sa však medzi nimi objavujú krátke prozaické časti (napr. úvod). Pre toto prelínanie poézie a prózy jestvuje niekoľko vysvetlení. Podľa niektorých názorov mohli prozaické časti nahrádzať niektoré zabudnuté alebo len zlomkovito dochované verše, alebo vylepšovali a upravovali existujúce verše. Je tiež možné, že próza a poézia sa v Edde prelínali už od začiatku.

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Mytologické básne[upraviť | upraviť zdroj]

Codex Regius[upraviť | upraviť zdroj]
Mimo Codex Regius[upraviť | upraviť zdroj]

Hrdinské básne[upraviť | upraviť zdroj]

Codex Regius[upraviť | upraviť zdroj]

(Helgi Hjörvarðsson a Helgi Hundingsbani sú dve odlišné postavy. Podľa prózy, ktorá spája jednotlivé piesne je však druhý znovuzrodením prvého.)

Cyklus o Niflungoch
Jörmunrekkrove piesne:
Mimo Codex Regius[upraviť | upraviť zdroj]

Prozaická Edda[upraviť | upraviť zdroj]

Prozaická Edda alebo Snorriho Edda alebo Mladšia Edda je básnická príručka pre skaldov obsahujúca mnohé príbehy severskej mytológie. Napísal ju Snorri Sturluson. Kniha sa hojne opisovala už od 13. storočia a všetkým nasledujúcim generáciám Islanďanov je dôverne známa. K dispozícii máme sedem rukopisov z rokov 1300 –- 1600.

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Základom Snorriho výkladu poetiky bola jeho vlastná báseň Výpočet metier (chválospev na nórskeho kráľa Hákona Hákonarssona a jarla Skuleho) sprevádzaná odborným popisom metra všetkých jej strof. K nej autor pripojil pojednanie o skaldskom štýle, o ustálených básnických opisoch (kenningoch) s príkladmi z básní viac než šesťdesiatich nórskych a islandských skaldov z 9. – 11. storočia so stručným prerozprávaním deja niektorých hrdinských piesní (oddiel Básnický jazyk). S výkladom kenningov, ktoré vychádzali okrem iného z reminiscencií na mýtické deje, súvisí aj ďalšia časť (Podvedenie Gylfiho), ktorá je základným vodítkom pre porozumenie severskej mytológii. Ide o prozaické prerozprávanie severskej kozmogónie a mytológie.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]