Preskočiť na obsah

Ekonomika spoločného využívania

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ekonomika spoločného využívania[1][2] (Iné názvy: hospodárstvo spoločného využívania zdrojov,[3] prístupová ekonomika,[4] jazykovo nesprávne ekonomika zdieľania,[1][2][5][6] zdieľaná ekonomika,[1][2][5], zdieľané hospodárstvo,[7] angl. sharing economy, access economy) je hospodársky systém založený na spoločnom využívaní nedostatočne využívaných aktív (t.j. prvkov majetku) alebo služieb priamo medzi fyzickými osobami za poplatok alebo zadarmo, často prostredníctvom internetu; v užšom zmysle je v tejto definícii spomínané „zadarmo“ obmedzené na prípady, kde dotyčný síce nedostane peniaze, ale dostane nejakú nepeňažnú protihodnotu (napr. inú vec). Ekonomika spoločného využívania je hlavná podmnožina tzv. kolaboratívnej spotreby (iný názov: spoluspotrebiteľstvo; angl. collaborative consumption). Kolaboratívna spotreba je jedna zo súčastí tzv. kolaboratívneho hospodárstva (iné názvy: kolaboratívna ekonomika, ekonomika spolupráce; angl. collaborative economy), pričom ostatné súčasti kolaboratívneho hospodárstva sú kolaboratívna výroba, kolaboratívne financie, kolaboratívne vzdelávanie. Viaceré texty však používajú termíny kolaboratívne hospodárstvo a ekonomika spoločného využívania ako synonymá.[4][5][8][9][10][11][12]

Jazykové poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo zdieľať (a teda aj názvy ekonomika zdieľania, zdieľaná ekonomika a zdieľané hospodárstvo) je v súčasnosti v slovenčine nespisovné (bohemizmus), ale Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied sa vyjadril, že existuje možnosť, že v budúcnosti bude slovo zaradené medzi spisovné.[1][2][13] Pokiaľ o tvary obsahujúce slovo zdieľanie, v slovenčine sa síce najčastejšie vyskytuje tvar „zdieľaná ekonomika“ („zdieľané hospodárstvo“), ten je však vecne nevhodný, pretože ide o jazykovo chybný preklad anglického výrazu „sharing economy“ a pretože sa nezdieľa ekonomika, ale ide len o ekonomiku spočívajúcu v zdieľaní.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré služby, ktoré sú zahrnuté pod pojmom ekonomika spoločného využívania, sú trochu kontroverzné, pretože namiesto zvýšenia efektivity využívania zdrojov je ich hlavnou črtou skôr generovanie zisku prostredníctvom zníženia ceny práce. Hranica medzi „spoločným využívaním“ a „prenajímaním“ je tenká. Popri znižovaní cien dochádza aj k znižovaniu spotreby (napríklad predaj áut).[14]

V posledných rokoch ale vo svete vznikajú aj iné formy spoločného využívania produktov. Nielen podnikateľské subjekty, ktoré produkty prenajímajú, ale aj platformy združujúcej ľudí, ktorí vlastnené veci spoločne využívajú, vymieňajú a požičiavajú si medzi sebou. Príkladom môže byť napr. car-sharing alebo verejný bicykel. Známym príkladom je služba Airbnb na spoločné využívanie ubytovacích kapacít, alternatívna taxislužba Uber, predajca DIY („urob si sám“) predmetov ETSY či český projekt Fler a SharyGo.[15]

Dôležitým princípom ekonomiky spoločného využívania je myšlienka, že mať prístup k veci je lepšie ako ju vlastniť, pretože je to lacnejšie a ekologickejšie. Veľké množstvo vecí, ktoré vlastníme, využívame len občas. Najčastejšie sa uvádza príklad vŕtačky, ktorú využijeme len raz ročne, rovnako ako mnoho ďalších ľudí, ktorí ju vlastnia. Na tomto princípe fungujú napríklad spomenuté Airbnb, Couchsurfing, The Freecycle Network alebo Uber.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj toho, čo v 21. storočí chápeme pod pojmom ekonomika spoločného využívania, možno vysvetliť pomocou pojmov organickej a mechanickej solidarity, ktoré načrtol Émile Durkheim v knihe Spoločenská deľba práce. V komunitných ekonomikách, v pospolitosti existovala mechanická solidarita. Tá spájala ľudí s rovnakými hodnotami a rovnaký fyzický priestor.[16] Išlo o spoločenstvo, kde sa jeho príslušníci navzájom poznali a vďaka nízkej miere deľby práce robili približne to isté a boli teda približne rovnako prospešní. Vzájomná solidarita - delenie sa o zdroje - bola teda potrebná pre prežitie komunity ako celku. Organická solidarita vychádza z predstavy, že ľudia sú špecialisti, ktorí navzájom potrebujú konkrétnu zručnosť ostatných a je charakteristická pre kapitalistickú spoločnosť. Prechod na tento model znamená zvýšenie anonymity spoločnosti, kde ľudia žijú vo veľkých sídlach. Nárast kvantity a vyššia špecializácia robia prácu náročnejšou na koordináciu. Vedľa rezíduí mechanického spoločného využívania sa vytvára nový typ solidarity, ktorý je centrálne riadený. Ekonomika spoločného využívania je hybridom medzi týmito dvoma typmi spoločného využívania. Ide o systémy, ktoré sú riadené centrálne, ale je u nich tendencia vytvárať komunitu používateľov, ktorí si chcú užiť „radosť z delenia sa“.

Čím viac konkrétny podnik opúšťa túto filozofickú základňu ekonomiky spoločného využívania a podľahne tradičnejším obchodným praktikám, tým je ťažšie takéto projekty pod pojmom ekonomika spoločného využívania zastrešovať. To je prípad americkej spoločnosti Uber, ktorá dlhodobo vzbudzuje kontroverziu, pretože zamestnanci tejto platformy nepožívajú výhody plynúce z plnohodnotného pracovného pomeru. Vznikajú teda obavy z celkového znehodnocovania práce.

Nielenže niektoré spoločnosti prekérnu prácu využívajú, majú na nej dokonca postavený svoj obchodný model s tým, že vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom býva podobne asymetrický ako u bežného pracovného pomeru.

Príčiny vzostupu

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Rozvoj ekonomiky spoločného využívania ide ruka v ruke s rozvojom digitálnej ekonomiky. To si vyžaduje vybudovanú infraštruktúru pre vysokorýchlostný internet, dostupnosť hardvéru aj softvéru. Počet používateľov internetu vzrástol globálne zo 6,5 % v roku 2000 na 43 % v roku 2015.[17] Signifikantný nárast zaznamenáva tiež fyzickú ako aj finančnú dostupnosť mobilného internetu.
  2. Vzostup sociálnych médií umožnil neustálu konektivitu. So skracovaním času nutného na komunikáciu sa znižujú aj transakčné náklady.
  3. Nárast príjmov a majetkové nerovnosti, oslabovanie pozície strednej triedy.
  4. Nestálosť cien a dostupnosti prírodných zdrojov. Len v roku 2015 klesli ceny ropy o viac ako 50 %.[18] Geopolitická nestálosť v regiónoch blízkeho východu, problematické vzťahy západu s Ruskom a pokračujúce klimatické zmeny vedú k zvýšenému dopytu po nezávislosti a trvanlivosti. Príklon k lokálnej výrobe a delenie sa o zdroje sú menej rizikové než závislosť na dovoze.
  5. Ide o rastúce odvetvie ekonomiky. Podľa Forbesu mali zisky z neho plynúce v roku 2013 vzrásť na 3,5 miliardy dolárov.

Ekonomické vplyvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšou ekonomickou výhodou je zvýšenie efektivity využívania zdrojov.

Zníženie celkového odpadu. V súlade s doktrínou cirkulárnej ekonomiky by produkty mali byť navrhnuté tak, aby ich bolo možné recyklovať a vyrobiť z nich produkty o rovnakej kvalite. Dlhodobá životnosť je vždy pozitívom, lebo na recykláciu je nutná spotreba energie.

Tento fenomén možno vnímať negatívne, ak výkonnosť ekonomiky budeme stotožňovať s HDP, ktoré má tú nevýhodu, že sa v ňom odráža v podstate akákoľvek ľudská aktivita. Teda zvyšovanie HDP nemusí mať nutne pozitívny vplyv. Aktivita môže byť sprevádzaná znečistením, čerpaním zdrojov, ohrozením zdravia a inými negatívnymi javmi. Príkladom prístupu, ktorý vyžaduje výrobu a teda aktivitu za každú cenu je koncept plánovaného zastarávania, ktorý je teoreticky priamym opakom toho, o čo sa ekonomika spoločného využívania usiluje.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d KÁLMÁNOVÁ, Katarína. Zdieľaná ekonomika či kolaboratívna ekonomika?. Kultúra slova (Bratislava : Martin: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV : Matica slovenská), 2018, roč. 52, čís. 3, s. 172 – 175. Dostupné online [cit. 2021-11-07]. ISSN 0023-5202.
  2. ↑ a b c d Jazyková poradňa : Je pravda, že slová zdieľať, zdieľaný sú nespisovné? Ako sa prekladajú do slovenčiny anglické termíny sharing economy a shared services, ak nemôžeme použiť výraz zdieľaný? [online]. Bratislava: Petit Press, [cit. 2020-10-20]. Dostupné online.
  3. ↑ Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Spotreba založená na spolupráci alebo participácii: model udržateľnosti pre 21. storočie“ (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (2014/C 177/01)
  4. ↑ a b Sdílená ekonomika [online]. vspp.cz, [cit. 2020-10-20]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c MACEJOVSKY, Pavol. Zdieľaná ekonomika a IKT [online]. researchgate.net, 2020-03-27, [cit. 2020-10-20]. Dostupné online.
  6. ↑ interreg-central.eu, [cit. 2020-10-20]. Dostupné online. Archivované 2020-10-21 z originálu.
  7. ↑ TASR. Eurostat bude čerpať údaje aj od spoločnosti, ako Airbnb či Booking. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2020-03-05. Dostupné online [cit. 2020-10-21].
  8. ↑ Oxford English and Spanish Dictionary, Thesaurus, and Spanish to English Translator [online]. lexico.com, [cit. 2020-10-20]. Dostupné online. Archivované 2020-11-12 z originálu.
  9. ↑ The Sharing Economy Lacks A Shared Definition [online]. fastcompany.com, 2013-11-21, [cit. 2020-10-20]. Dostupné online.
  10. ↑ Defining The Sharing Economy: What Is Collaborative Consumption–And What Isn’t? [online]. fastcompany.com, 2015-05-27, [cit. 2020-10-20]. Dostupné online.
  11. ↑ ec.europa.eu, [cit. 2020-10-20]. Dostupné online.
  12. ↑ balas.org, [cit. 2020-10-20]. Dostupné online.
  13. ↑ TASR. SLOVENČINA: Je zdieľanie izieb či postelí ešte stále zakázané?. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-03-19. Dostupné online [cit. 2020-10-20].
  14. ↑ https://phys.org/news/2017-08-evidence-uber-lyft-car-ownership.html - Evidence that Uber, Lyft reduce car ownership
  15. ↑ . Dostupné online.
  16. ↑ Masová média. [s.l.] : [s.n.], 2009.
  17. ↑ https://www.itu.int/net/pressoffice/press_releases/2015/17.aspx
  18. ↑ http://zpravy.e15.cz/burzy-a-trhy/komodity/ceny-ropy-padaji-jeji-tezba-presto-roste-zasoby-prekonaly-rekord-1245429

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sdílená ekonomika na českej Wikipédii. (okrem úvodného odseku)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ekonomika_spoločného_využívania&oldid=7849045“