Električková dilema
Električková dilema je myšlienkový experiment zameraný na ľudskú etiku.
Opis problému[upraviť | upraviť zdroj]
Po koľajniciach ide nezastaviteľná električka. V smere jazdy električky je na trati päť ľudí, ktorí nemôžu uhnúť. Električku je možné odkloniť na vedľajšiu koľaj, kde sa nachádza jeden človek.
Vedľa trate sleduje dianie jedna osoba, ktorá má možnosť pohnúť výhybkou a ovplyvniť tak vývoj celej situácie. Má dve možnosti:
- neurobiť nič – električka zabije päť ľudí na hlavnej trati. Pasívna účasť na usmrtení, možnosť výhovorky na "osud".
- zatiahnuť za páku – výhybka sa prehodí na vedľajšiu trať, kde zabije jedného (nevinného) človeka. Aktívna účasť na usmrtení.
Tento problém nemá žiadny správny výsledok, skúma iba reakcie ľudí na základe etiky. Na jednej strane znamená prehodenie výhybky nižšie následky na životoch, no na druhej strane v takomto prípade pozorujúca osoba svojím činom spôsobí smrť jednej osoby, zatiaľ čo v opačnom prípade smrť zabitých aktívne nespôsobí.[1]
Iné verzie[upraviť | upraviť zdroj]
Problém je možné modifikovať tak, že existuje iba jedna trať bez výhybky, nad ktorou sa nachádza most. Na trati je päť ľudí, ktorí si električku nevšímajú a na moste stojí pozorovateľ a tučná osoba. Pozorovateľ môže nechať všetko tak a zomrie päť ľudí alebo zhodiť tučnú osobu na trať, ktorá električku zastaví a zomrie iba jedna osoba.[2]
Ďalšou alternatívou tohto problému je napríklad situácia, kedy lekár zabije zdravého človeka, aby za pomoci jeho orgánov zachránil život piatim pacientom (možnosť neúspechu je zanedbaná).[3]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Tento problém predstavila filozofka Philippa Foot v roku 1967.
S rozvojom výskumu a používania autonómnych vozidiel sa stala električková dilema súčasťou diskusie o tom, aký „etický softvér“ by tieto vozidlá mali mať.[4]
V roku 2017 bol v seriáli Mind Field urobený experiment s električkovou dilemou nie ako myšlienkový, ale ako reálny experiment. Zo siedmich ľudí, ktorí sa na experimente zúčastnili (bez toho, aby vopred vedeli, že nejde o reálnu situáciu, ale len simuláciu), dvaja prehodili výhybku, aby vlak odklonili na koľaj s jedným človekom a zachránili tak päticu na prvej koľaji. Päť ľudí výhybku nechalo vo východiskovej polohe.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ FOOT, Philippa. The Problem of Abortion and the Doctrine of the Double Effect. Oxford Review, 1967, čís. 5.
- ↑ Klocher.sk [online]. 2016-08-11, [cit. 2018-12-08]. Dostupné online.
- ↑ THOMSON, Judith Jarvis. Killing, Letting Die, and the Trolley Problem. The Monist, 1976, čís. 59, s. 204–217.
- ↑ ČÍŽEK, Jakub. Vědci se ptají: Má umělá inteligence zabít vašeho šéfa, nebo rodinu s kočárkem? [online]. Živě.cz, [cit. 2018-12-08]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ VSAUCE. The Greater Good - Mind Field S2 (Ep 1) [online]. [Cit. 2018-12-08]. Dostupné online.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tramvajové dilema na českej Wikipédii.