Elipsoid rýchlostí
Elipsoid rýchlostí (z gr. elleipsis - nedostatok, narušenie; eidos - tvar) je rozdelenie relatívnych priestorových rýchlostí určitého súboru hviezd, v ktorom náhodný rozptyl zložiek rýchlostí v smeroch zvolených súradnicových osí možno vyjadriť rovnicou elipsoidu
- (u²/σ1²) + (ν²/σ2²) + (w²/σ3²) = 1
kde u, v, w sú jednotlivé zložky rýchlosti a σ1, σ2, σ3 ich rozptyly v týchto osiach. Tieto rozptyly sú súčasne polosami elipsoidu rýchlostí. Pri obyčajných hviezdach slnečného okolia najväčšia os elipsoidu smeruje k centru Galaxie a zodpovedá rozptylu rýchlostí 28 km.s-1, stredná os je orientovaná v smere galaktickej rotácie s rozptylom 20 km.s-1', najmenšia os je kolmá na galaktickú rovinu a má rozptyl 15 km.s-1. Pri jednotlivých druhoch hviezd je rozptyl rýchlostí, a teda aj elipsoid rýchlostí veľmi odlišný, pri všetkých však najväčšia os elipsoidu rýchlostí smeruje približne k centru Galaxie. Hviezdy hlavnej postupnosti s ranými spektrálnymi typmi po F (mladé hviezdy) a nadobri majú rozptyl rýchlostí oveľa menší ako hviezdy hlavnej postupnosti od typu F5. Osobité sú veľmi mladé hviezdy typu O a B, ktoré majú rozptyl rýchlostí rovnaký vo všetkých smeroch galaktickej roviny, t. j. ich elipsoid rýchlostí je rotačným elipsoidom. Príčinou pozorovaného rozptylu rýchlostí hviezd, a teda aj elipsoidu rýchlostí, sú odchýlky dráh hviezd od kruhovej dráhy pri ich obehu okolo centra Galaxie, preto sa pri hviezdach veľmi často pozoruje zložka rýchlosti v smere k centru a anticentru Galaxie. Čím je rozptyl rýchlostí hviezd menší, tým viac sa také hviezdy pohybujú po dráhach veľmi blízkych kruhovým. Elipsoid rýchlostí je preto veľmi vhodným prostriedkom na opísanie kinematických charakteristík hviezd.
Zaviedol ho v roku 1907 Karl Schwarzschild vo svojej elipsoidálnej teórii (pozri hviezdny prúd).
Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.