Zobrazenie zdroja stránky Enrico Dandolo

{{iné významy}}
{{Infobox Panovník
|meno              = Enrico Dandolo
|titul             = [[Benátska republika|benátsky]] [[Dóža (titul)|dóža]]
|obrázok           = EnricoDandolo.jpg
|popis obrázku     = Rytina Enrica Dandola zo začiatku 19. storočia.
|panovanie         = [[apríl]]/[[jún]] [[1192]]{{--}}[[máj]] [[1205]]
|dátum narodenia   = okolo [[1107]]
|miesto narodenia  = [[Benátky]]
|dátum úmrtia      = okolo [[29. máj]]a [[1205]]
|miesto úmrtia     = [[Konštantínopol]]
|miesto pochovania = [[Hagia Sofia]]
|vierovyznanie     = [[Latinská cirkev]]
|predchodca        = [[Orio Mastropiero]]
|nástupca          = [[Pietro Ziani]]
|manželka          = Contessa Minotto
|potomstvo         = [[Raniero Dandolo]]
|dynastia          = [[Dandolovci]]
|otec              =  Vitale Dandolo
|matka             = 
|portál1           =Byzantská ríša
|portál2           =}}

'''Enrico Dandolo''' ({{VJZ|lat|''Henricus Dandulus''}}; * okolo [[1107]], [[Benátky]]{{--}}† [[1205]], [[Konštantínopol]], [[Latinské cisárstvo]])<ref name=":KZD">DANDOLO, ENRICO In: {{Citácia knihy
|editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]
|titul=The Oxford Dictionary of Byzantium
|miesto=New York
|vydavateľ=[[Oxford University Press]]
|rok=1991
|počet strán=2338
|isbn=0-19-504652-8
|strany=583
|jazyk=en
|vydanie=1}}</ref> bol benátsky patricij, diplomat, neskôr 41. [[Dóža (titul)|dóža]] [[Benátska republika|Benátskej republiky]] v rokoch [[1192]]{{--}}[[1205]]. Patril k najvýznamnejším benátskym dóžom. Stabilizoval moc republiky, položil základy jej právneho systému a patril k vodcom [[Štvrtá križiacka výprava|IV. križiackej výpravy]], ktorá skončila dobytím [[Konštantínopol]]a v roku [[1204]]. Svojou politikou výrazne rozšíril moc Benátok v [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]], zvlášť na gréckych ostrovoch.<ref name=":KZD"/><ref name=bri/>

== Životopis ==
Enrico Dandolo sa narodil okolo/po roku [[1107]]<ref name=":KZD"/> do vplyvnej benátskej patricijskej rodiny [[Dandolovci|Dandolovcov]]. Jeho otec Vitale bol právnikom a držal významné verejné funkcie, jeho strýko [[Enrico Dandolo (patriarcha)|Enrico Dandolo]] bol v rokoch 1134{{--}}1188 patriarchom v talianskom [[Grado|Grade]].<ref>{{Citácia knihy
|titul=Enrico Dandolo and the Rise of Venice
|vydavateľ=The Johns Hopkins University Press
|rok=2007
|isbn=0-8018-7317-7
|isbn2=0-8018-8539-6
|jazyk=en
|meno=Thomas F.
|strany=293
|priezvisko=Madden}}</ref> Pred tým ako sa stal dóžom plnil Enrico viaceré úlohy pre benátsku vládu. V roku [[1171]] sprevádzal dóžu [[Vitale II Michiel|Vitala II. Michiela]] na expedícii do [[Konštantínopol]]a, a druhýkrát sa z dôvodu obrany benátskych záujmov do Konštantínopola dostal o dva roky neskôr. Podľa legendy bol pri tejto príležitosti cisárom [[Andronikos I. (Byzantská ríša)|Andronikom I.]] oslepený, no táto skutočnosť nebola potvrdená.<ref name=":KZD"/> Naopak, križiacky kronikár [[Geoffroi de Villehardouin]], ktorý Dandola osobne poznal, deklaroval, že Dandolo oslepol pre zranenie hlavy. Po misiách v [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] bol Dandolo v roku [[1174]] vyslaný ako ambasádor do [[Sicílske kráľovstvo|Sicílskeho kráľovstva]] a následne do [[Ferrara|Ferrary]] (1191).<ref name=bri>Enrico Dandolo In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=[[Encyclopedia Britannica]]
|url=https://www.britannica.com/biography/Enrico-Dandolo
|dátum prístupu=2020-07-31
|jazyk=en}}</ref>  

[[Súbor:Grosso of Enrico Dandolo.jpg|náhľad|Enrico Dandolo na novej benátskej minci ''[[grosso]]''. Vedľa neho je patrón Benátok - apoštol Marek|vľavo]]
Po tom, čo v roku [[1192]] benátsky dóža [[Orio Mastropiero]] vstúpil do kláštora, bol v [[apríl]]i [[1192]]<ref name=":KZD"/>/[[1. jún]]a [[1192]]<ref name=bri/> Enrico ako 85 ročný zvolený za benátskeho dóžu. Po nástupe sa začal venovať benátskemu právu a vo svojom sľube (''[[promissione ducale]]'') deklaroval práva a povinnosti benátskeho dóžu (konštitučné limity moci dóžu). Revidoval trestný zákonník a vydal prvú benátsku zbierku súkromného práva, čím položil základy benátskeho právneho poriadku. Zaviedol taktiež novú striebornú menu ''[[grosso]]'' (aj matapan) a začal rozvíjať novú benátsku obchodnú politiku na Východe. V zahraničnej politike uzavrel viacero dohôd a viedol úspešnú vojnu s konkurujúcou [[Pisanká republika|Pisankou republikou]] ([[1199]]).<ref name=bri/>

Najvýznamnejším Dandolovým činom bola jeho účasť na [[Štvrtá križiacka výprava|IV. križiackej výprave]]. Do výpravy sa Benátky zapojili na hneď na začiatku, keď križiakom výmenou za peniaze poskytli prepravu svojimi loďami. Francúzski baróni však neboli schopní svoj dlh splatiť, a za poskytnutie odkladu splátok, ako i za poskytnutie prostriedkov pomohli Benátkam dobyť [[Uhorsko|uhorský]] prístav [[Zadar]] (1202). Následne na stretnutí v Zadare križiaci súhlasili s návrhom [[Filip Švábsky|Filipa Švábskeho]] a Dandola zmeniť cieľ križiackej výpravy na byzantský Konštantínopol, kde mala výprava na trón dosadiť [[Alexios IV. (Byzantská ríša)|Alexia IV.]] Odtiaľ mala výprava pokračovať do Svätej zeme. Dôvodom benátsko-byzantského nepriateľstva bol obchod. Hoci byzantský cisár [[Alexios III. (Byzantská ríša)|Alexios III.]] v roku [[1198]] obnovil benátske privilégia, ich práva boli byzantskými úradníkmi porušované. Križiaci Alexia IV. na byzantský trón dosadili. Následne Enrico zohral významnú úlohu pri rokovaniach Alexia IV. s [[Alexios V.|Alexiom V.]], ako i pri dobytí Konštantínopola a delení koristi.<ref name=bri/><ref name=":KZD"/><ref name=":VV">Dandolo, Enrico In: {{Citácia knihy
|priezvisko=Vavřínek
|meno=Vladimír
|odkaz na autora=Vladimír Vavřínek
|priezvisko2=Balcárek
|meno2=Petr
|titul=Encyklopedie Byzance
|vydanie=1
|miesto=Praha
|vydavateľ=[[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR
|rok=2011
|počet strán=552
|isbn=978-80-7277-485-2
|isbn2=978-80-86420-43-1
|edícia=Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada
|zväzok edície=33
|strany=122{{--}}123}}</ref>

[[Súbor:Enrico Dandolo gravestone.jpg|náhľad|Náhrobok Enrica Dandola v [[Hagia Sofia|Hagii Sofii]]]]
Po páde Konštantínopola Benátky počas delenia koristi získali na základe dohody ''[[Partitio Romaniae]]'' byzantské ostrovy v [[Egejské more|Egejskom]] a [[Iónske more|Iónskom mori]] (celkovo 3/8 Byzantskej ríše). Značné bolo aj bohatstvo, ktoré Benátky získali plienením Konštantínopola. V roku [[1205]] takmer storočný Dandolo v Konštantínopole zomrel a bol pochovaný v Chráme [[Hagia Sofia]]. V budove možno dodnes vidieť moderný náhrobok, no Dandolo pod ním nespočíva. Jeho kosti pozostatky boli odstránené po znovudobytí Konštantínopola Byzanciou<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Hagia Sophia
|url=https://hagiasophiaturkey.com/tomb-enrico-dandolo/
|dátum vydania=2017-10-25
|dátum prístupu=2020-07-31
|jazyk=en}}</ref> a skutočná hrobka bola zničená, možno po konverzii chrámu na mešitu v roku [[1453]].<ref name=bri/>

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
|titul=Enrico Dandolo and the Rise of Venice
|vydavateľ=The Johns Hopkins University Press
|rok=2007
|isbn=0-8018-7317-7
|isbn2=0-8018-8539-6
|jazyk=en
|meno=Thomas F.
|počet strán=298
|miesto=Baltimore, Maryland 
|priezvisko=Madden}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Dandolo, Enrico}}
[[Kategória:Osobnosti z Benátok]]
[[Kategória:Osobnosti križiackych výprav]]
[[Kategória:Benátski dóžovia]]
[[Kategória:Nevidiace osobnosti]]
[[Kategória:Narodenia v 12. storočí]]
[[Kategória:Úmrtia v 1205]]