Enrique Peña Nieto
Enrique Peña Nieto | ||||||||
oficiálna fotografia prezidenta Mexika (máj 2013) | ||||||||
57. prezident Mexika | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 1. december 2012 – 30. november 2018 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 20. júl 1966 (58 rokov) Atlacomulco | |||||||
Politická strana | Partido Revolucionario Institucional | |||||||
Národnosť | Mexiko | |||||||
Vierovyznanie | rímskokatolícke[1] | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka | ||||||||
Deti | Paulina Peña Pretelini Alejandro Peña Pretelini Nicole Peña Pretelini Diego Peña Díaz | |||||||
Odkazy | ||||||||
Kancelária prezidenta republiky | ||||||||
Enrique Peña Nieto (multimediálne súbory) | ||||||||
Enrique Peña Nieto (* 20. júl 1966, Atlacomulco, Mexiko) bol 57. prezidentom Mexika. Je členom sociálno-demokratickej Inštitucionálnej revolučnej strany (Institutional Revolutionary Party). Vo funkcii prezidenta ho vystriedal 1. decembra 2018 Andrés Manuel López Obrador.
Kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1984 sa stal členom Inštitucionálnej revolučnej strany. V roku 1999 začal pracovať pre svojho bratranca, Artura Montiela Rojasa, ktorý bol guvernérom štátu Mexiko. V roku 2005 sa guvernérom tohto štátu stal sám a funkciu zastával do roku 2011.
Prezidentské voľby 2012
[upraviť | upraviť zdroj]V júlu 2012 Nieto získaním 38 percent hlasov zvíťazil v prezidentských voľbách. V jeho osobe sa tak k moci vrátila Inštitucionálna revolučná strana, ktorej členmi boli mexickí prezidenti po viac než sedem desaťročí v rozmedzí rokov 1928–2000.
Svojimi oponentmi je však Nieto obviňovaný z dohody s hlavnou televíznou spoločnosťou Televisa, ktorá o ňom behom prezidentskej kampane podľa nich informovala len pozitívne a preferovala ho pred ostatnými kandidátmi. V kampani taktiež „zmätene bľabotal“, keď sa ho pýtali na jeho tri najobľúbenejšie knihy; dokázal menovať len Bibliu. Mexický spisovateľ Carlos Fuentes tak o ňom prehlásil, že „kvôli svojmu ignorantstvu stratil právo stať sa prezidentom“.[2]
Od svého zvolenia čelí Peña Nieto protestom. Ich dôvodom sa stali plánované reformy, obavy z potlačovania opozície alebo kontroly médií.[3] Aktívne voči nemu vystupuje študentské hnutie Yo Soy 132, ktoré ho po voľbách obvinilo z kupovania hlasov.[4]
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho prvou manželkou bola Mónica Pretelini (1963–2007), s ktorou mal tri deti. V januári 2007 utrpela epileptický záchvat, na dôsledky ktorého zomrela. Behom tohto manželstva sa mu z iných vzťahov narodili dve ďalšie deti, z ktorých jedno neskôr zomrelo.[5] Jeho druhou ženou sa v roku 2010 stala Angélica Rivera, herečka známa z telenoviel, napr. Čistá láska.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ http://www.24-horas.mx/pena-nieto-se-dice-catolico-y-defensor-del-laicismo/
- ↑ Ohlupoval lidi, bouří se mexičtí studenti proti svému prezidentovi [online]. . Dostupné online.
- ↑ V Mexiku se protestuje proti novému prezidentovi [online]. . Dostupné online.
- ↑ Další povolební protesty v Mexico city. .
- ↑ Pena Nieto Painted as Deadbeat Dad by Mexico Presidential Rival [online]. . Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Enrique Peña Nieto
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Enrique Peña Nieto na anglickej Wikipédii.