Preskočiť na obsah

Hedwiga Courthsová-Mahlerová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hedwiga Courthsová-Mahlerová
Hedwiga Courthsová-Mahlerová
Osobné informácie
Narodenie18. február 1867
 Nebra (Unstrut), Nemecká ríša
Úmrtie26. november 1950 (83 rokov)
 Rottach-Egern, Nemecká spolková republika
Národnosťnemecká
Zamestnaniespisovateľka
ManželFritz Courths
DetiFrieda Birknerová a Margarete Elzer
Dielo
Žánreromán, novela
Témypríbehy dievčat a žien
DebutKde kvitne vres, poviedka
Významné práceNeopustím ťa, milión výtlačkov
Ovplyvnená
Ovplyvnila
Odkazy
Spolupracuj na CommonsHedwiga Courthsová-Mahlerová
(multimediálne súbory na commons)

Hedwiga Courthsová-Mahlerová, rodená Ernestine Friederike Elisabeth Mahler (* 18. február 1867, Nebra, Nemecká ríša - † 26. november 1950, Rottach-Egern, Nemecko)) bola populárna nemecká spisovateľka ženských románov a tvorkyňa gastronomických receptov nemeckej kuchyne.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa ako nemanželské dieťa nemeckej armádnej markytánky a lodníka na rieke Saale. Život začala ako chovanica detského domova a žiačka nie veľmi kvalitnej školy, pretože jej náhradný otec ju odmietol. Zamestnala sa ako pomocnica v domácnosti, spoločníčka starej dámy, neskôr predavačka, popritom súkromne študovala a dopĺňala si vedomosti. V sedemnástich rokoch napísala svoju prvotinu - novelu Kde kvitne vres(Wo die Heide blüht). Poslala ju do novín, kde ju publikovali. Za druhú poviedku obdržala svoj prvý honorár desať mariek. Odvtedy Hedwiga písala neprerušene až do druhej svetovej vojny.

V roku 1889 sa vydala za textilného výtvarníka Fritza Courthsa. Napätý rodinný rozpočet dopĺňala vtedy obvyklým spôsobom, ktorým bolo varenie „pre pánov ku stolu“ - mladých mužov, ktorí si nemohli dovoliť jesť v reštaurácii. Jej vynikajúca domáca kuchyňa sa stala známou, stravníci ju chválili. Porodila dve dcéry, z ktorých sa jedna, Frieda Birknerová, stala i nadanou spisovateľkou.

Po presťahovaní do Chemnitzu znovu začala písať, zo začiatku tajne. Prvý román jej vyšiel na pokračovanie v miestnych novinách pod názvom Svetlo a tiene. V roku 1904 sa rodina presťahovala do Köpenicku pri Berlíne a neskôr do Karlshorstu. Hedwiga písala v tomto období dobre platené úspešné zábavné romány pre ženy. Mohli si dovoliť s manželom cestovať po Baltickom mori, do Ríma, Kodane a Švajčiarska a presťahovať sa na lepšiu adresu do Berlína blízko Kurfürstendammu. Hedwiga Courths-Mahlerová sa stala pojmom ako verejná populárna osobnosť, do jej salónov v každom mieste bydliska chodili známe osobnosti kultúry a miestnej politiky. V nemalej miere sa o to pričinilo i jej kuchárske umenie. Jej tvorba sa stala pojmom, získala vtedy známe oslovenie „HCM“. Je to skratka jej mena, ktorú v článku ďalej použijeme.

Politické aktivity

[upraviť | upraviť zdroj]

Po nástupe nacizmu sa v roku 1935 stala členkou Ríšskej kultúrnej komory, ktorá mala podľa nového modelu nemeckej kultúry „Blubo“ (Blut und Boden) presadzovať ideály národného socializmu v umení. Hedwiga sa dokonca stala členkou SS, zrejme vo funkcii čestného člena. Od tejto chvíle sa však stiahla a nie je známa jej činnosť v SS - štruktúrach.[1] Odsťahovala sa z Berlína do Bavorska na statok v Tegernsee. Prestala publikovať nové romány aj reedície. Po vojne prestala celkom písať. Skonala v Tegernsee ako milionárka, ktorej vyšlo tri milióny výtlačkov kníh.

Napísala celkom 208 románov a noviel v štýle ľahkej ženskej romantickej literatúry v kontexte tradičných konzervatívnych nemeckých malomeštiackych hodnôt. Väčšina jej diel dodržiava jednotné dejové klišé. Zo začiatku chudobné a či inak osudom prenasledované ženské súdobé hrdinky sa postupne vďaka citovým väzbám na mužov stávajú členkami vyšších spoločenských sfér. No nielen prostredníctvom mužov, hrdinky sú obvykle počestné a eticky na výške, preto bývajú odmenené lepšou karmou s nevyhnutným šťastným koncom (happy-endom). Tento model príbehu priniesol práve HCM neobvyklú obľúbenosť nielen v Nemecku. Jej diela boli prekladané aj do cudzích jazykov.

Vplyv diela

[upraviť | upraviť zdroj]

Možno povedať, že jej klišé sa stalo vzorom pre celý literárny žáner a pretrváva v tomto type literatúry dodnes.

Niektoré romány

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Divoška Uršula (Die wilde Ursula; román, 1912)
  • Žobrácka princezná (Die Bettelprinzeß; román, 1914)
  • Griseldis (román, 1916)
  • Chcem (Ich will; román, 1916)
  • Moja Katka (Meine Käthe; román, 1917)
  • Nemilovaná (Eine ungeliebte Frau; román, 1918)
  • Krásna neznáma (Die schöne Unbekannte; román, 1918)
  • Červené ruže (Rote Rosen; román, 1919)
  • Sobášny list, Der Scheingemahl (román, 1919)
  • Schlichte Geschichten fürs traute Heim (1922 bei Paul Steegemann, Ill. George Grosz)
  • Čo boh spojil (Was Gott zusammenfügt; román, rok neznámy)
  • Útek z manželstva (Die Flucht vor der Ehe; román, 1934)
  • Keď želania môžu zabíjať (Wenn Wünsche töten könnten; román, rok neznámy)
  • Adoptívna dcéra (Die Adoptivtochter)
  • Pomoc pre Monu (Hilfe für Mona)
  • Po tmavých tieňoch šťastie (Nach dunklen Schatten das Glück)

Sfilmované romány

[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto príbehy boli v sedemdesiatych rokoch 20. storočia sfilmované a úspešne uvedené formou seriálu v juhonemeckej televízii:

  • Žobrácka princezná (Die Bettelprinzeß)
  • Griseldis
  • Vojnová nevesta (Die Kriegsbraut)
  • Sobášny list (Der Scheingemahl)
  • Nemilovaná žena (Eine ungeliebte Frau)
  • Láskou zatratení (Durch Liebe erlöst)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Isolde Grunwaldová: Kuchařka Hedwigy Courths-Mahlerové, Recepty a příběhy jednoho slavného života, české vyd.BASTEI-MOBA BRNO,r.1992, predhovor, ISBN 80-85762-15-3

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]