Estetická výchova

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Estetická výchova je umelecká výchova a pestovanie citovych vzťahov k prírode, ľuďom a veciam, k prežívaniu krásy; chápanie a prežívanie umeleckého stvárnenia skutočnosti a vlastná umelecká tvorba žiakov; jeden z vyučovacích predmetov.

Estetická výchova ako školský vyučovací predmet zahŕňa výchovu dramatickú, hudobnú, literárnu, pohybovú/tanečnú a výtvarnú.

Úlohy a ciele estetickej výchovy[upraviť | upraviť kód]

Medzi hlavné úlohy estetickej výchovy patrí rozvíjať, prehlbovať a kultivovať schopnosť estetického zážitku[1]. To zahŕňa:

Prístupy k otázkam estetickej výchovy[upraviť | upraviť kód]

Existuje šesť prístupov k otázkam estetickej výchovy:

  1. prístup historicko-psychologický – štúdie filozofických škôl, diela estetikov, teórie umenia
  2. prístup zameraný na rozvoj estetickej gramotnosti – vedomosti o umeleckých objektoch
  3. prístup teoretického štúdia – definície umenia
  4. prístup podporujúci sociálnu súdržnosť – hodnotové systémy v definíciách umenia
  5. multikultúrny prístup – rozličné formy umenia
  6. prístup zážitku a vnímania – štúdium citlivosti vnímania[3].

Expresia[upraviť | upraviť kód]

Pojem expresia navrhol na prelome 19. a 20. storočia taliansky estetik a teoretik umenia Benedetto Croce ako súhrnné pomenovanie tvorivých činností estetického typu. Je to jeden zo spôsobov obsahovej reprezentácie založenej na referencii, t. j. na prisudzovaní významu určitému výrazu[4].

Kategórie príznačné pre oblasť expresivity[upraviť | upraviť kód]

  1. intencionálny postoj: expresia sprostredkuje obsah a má teda intenciu (je o niečom)
  2. symbolickosť: expresia je druhom symbolizácie, pretože expresívny výraz je potenciálny reprezentant významu – znak
  3. fikčnosť: expresia zakladá metaforickú modalitu „ako“ a jej prostredníctvom generuje fikčné entity a fikčné svety
  4. estetická kvalita zážitku: expresívna syntéza zmyslovej a zážitkovej skúsenosti s denotatívnymi významami generuje špecifický typ zážitku – estetický zážitok[5]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Brűcknerová, K. (2007). Estetická výchova v současné české škole: Koncepce paní učitelky Alžběty. Studia Paedagogica, 55(12), 105-115. Dostupné z: http://www.phil.muni.cz/journals/index.php/studia-paedagogica/article/view/446/602
  2. Reimer, B. What Knowledge Is of Most Worth in the Arts? The Art, Education and Aesthetic Knowing. Ninety-first Yearbook of National Society for the Study of Education. Chicago: The University of Chicago Press, 1992, s. 20–50.
  3. Hamblen, K., Galanes, C. Instructional Options for Aesthetics: Exploring the Possibilities. Art Education, 1991, roč. 44, č. 6, s. 12–24.
  4. Slavík, J. (2011). K předmětu didaktik v estetických oborech vzdělávání. Pedagogická orientace 21(2), 211. Dostupné z: https://journals.muni.cz/pedor/article/view/872/749
  5. Slavík, J. (2011). K předmětu didaktik v estetických oborech vzdělávání. Pedagogická orientace 21(2), 221-222. Dostupné z: https://journals.muni.cz/pedor/article/view/872/749

Súvisiace články[upraviť | upraviť kód]

Externé zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • FILIT Zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok