Etika komunikácie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Etika komunikácie je aplikovaná etika, ktorej predmetom výskumu je oblasť komunikácie, ľubovoľná komunikačná situácia (communication context) počnúc politickými diskusiami zameranými na masové poslucháčstvo až po interpersonálnu komunikáciu tvárou v tvár.

Čo nie je slušné robiť počas a pred komunikáciou?[upraviť | upraviť kód]

Rozhovor[upraviť | upraviť kód]

  • Nepozdraviť sa známemu človeku.
  • Arogantne odpovedať na otázky, prípadne byť nepríjemný svojim prístupom.
  • Správať sa k danému človeku bezdôvodne horšie.
  • Volať ho priezviskom alebo pomenovaním, ktoré sa mu nepáči (v prípade, že daná osoba na tom netrvá).
  • Slovne ho napádať či robiť si z neho posmešky.
  • Klamať alebo inak ho uvádzať vedome do omylu.

Neverbálne prejavy[upraviť | upraviť kód]

  • Uškŕňať sa na dotyčnú osobu.
  • Zazerať na dotyčnú osobu.
  • Snažiť sa zapôsobiť grimasami/zdanlivo smiešnymi gestami tváre.
  • Gúľať očami, či robiť iné prejavy naznačujúce váš nezáujem.
  • Nepozerať sa osobe do oči počas rozhovoru (hlavne pri kontakte muž-žena).
  • Kašlať, kýchať, grgať bez otočenia.
  • Oblizovať/ohrýzať si pery počas rozhovoru.
  • Vŕtať sa v nose/uchu.