Preskočiť na obsah

Exonymum (geografia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mapa ilustrujúca veľkú rozmanitosť exoným pre Nemecko (pričom nemecké endonymum je Deutschland).

Exonymum[1] (iné názvy pozri nižšie) je vžitá podoba názvu zahraničného geografického objektu v inej jazykovej podobe, ktorá sa odlišuje od originálneho názvu daného objektu (čiže od tzv. endonyma).[2][3] Napr. slovo Londýn je slovenské exonymum pre anglické slovo London.

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské synonymá termínu exonymum v geografickom význame sú:

  • vžitý (geografický) názov (Poznámky: 1. Toto je ekvivalent anglického termínu „conventional name“. 2. Keďže v niektorých súčasných – sčasti aj nižšie uvedených – definíciách exonyma nie je obsiahnuté, že názov musí byť vžitý, termín „vžitý (geografický) názov“ nemusí byť v tomto zmysle presný ekvivalent výrazu exonymum.)[4][5][6][7][8],
  • tradičný názov (Poznámky: 1. Toto je ekvivalent anglického termínu „traditional name“. 2. O novšom význame termínu tradičný názov v zmysle definície UNGEGN pozri nižšie. 3. Tento termín má aj rôzne iné významy.)[5],
  • všeobecne používaný názov (Poznámky: 1. Toto je starší, pravdepodobne primárne český [„obecně užívaný název“], ekvivalent anglického termínu „traditional name“. Hlavný slovenský ekvivalent je uvedený v predchádzajúcej odrážke. 2. O novšom význame termínu traditional name v zmysle definície UNGEGN pozri nižšie. 3. Tento termín má aj rôzne iné významy.)[4][5],
  • tradičná domáca podoba cudzieho toponyma[4][9],
  • tradičná domáca podoba cudzieho (geografického) vlastného mena[10],
  • preložené (geografické) vlastné meno[10],
  • xenonymum[11] (Poznámka: Tento termín má aj veľa iných významov),
  • exotoponymum.[12]

Všetky uvedené termíny okrem termínu „vžitý (geografický) názov“ sú zriedkavé.

Názvy v niektorých svetových jazykoch sú:

  • v angličtine: exonym, conventional name, traditional name, xenonym[4][5][13][14], non-local toponym[15], exotoponym[16][17];
  • vo francúzštine: exonyme, nom conventionnel, nom consacré, nom traditionnel, nom usuel, xénonyme[4][13][18][19][20][21][22], exotoponyme[17];
  • v nemčine: Exonym, Fremdbenennung, Fremdbezeichnung, Auslandsname, Außenname, traditioneller Name, Xenonym[23][24][25], Exotoponym.[26]

UNGEGN novšie označuje také exonymum, ktoré sa často používa a je súčasťou tradície a literatúry daného jazyka, termínom tradičný názov (angl. traditional name, fr. nom traditionnel, nem. traditioneller Name).[27][13][24] Tento termín má však aj iné významy, napríklad sa niekedy používa ako úplné synonymum termínu exonymum[28] (pozri aj vyššie) alebo sa používa vo význame akýkoľvek neúradný názov.[29]

Etymológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Výraz exonymum zaviedol austrálsko-britský geograf Marcel Aurousseau v publikácii The Rendering of Geographical Names z roku 1957[30] a jeho používanie bolo odporučené na 2. konferencii OSN o štandardizácii geografických názvov v roku 1972.[5]

Definícia

[upraviť | upraviť zdroj]

Detaily definície termínu exonymum sa v literatúre rôznia. Jedna z typických definícií je uvedená v úvode tohto článku.

ÚGKK SR uvádza vo svojom Terminologickom slovníku definíciu UNGEGN z roku 1997[4]: Exonymum je „geografický názov používaný v určitom jazyku pre geografický objekt umiestený mimo oblasti, kde má tento jazyk úradný štatút a odlišujúci sa vo svojej podobe od endoným používaných v úradnom jazyku alebo v úradných jazykoch oblasti, kde je umiestený tento geografický objekt.“ Ako vidno, definícia je obmedzená na oblasť úradných jazykov. ÚGKK SR formou poznámok k definícii dodáva, že púhy prepis (napr. Moskva k ruskému názvu Москва) nie je exonymum, а že názvy území bez štátnej suverenity (napríklad z Antarktídy, oceánskeho dna, toponymá kozmických telies a prírodných objektov a javov na nich) sú tiež exonymami.[31]

Novšia definícia UNGEGN už zahŕňa aj názvy v neúradnom jazyku: Exonymum je „názov používaný v určitom jazyku pre geografický objekt nachádzajúci sa mimo územia, kde sa týmto jazykom hovorí, a odlišujúci sa svojou formou od názvu používaného v úradnom alebo dobre etablovanom jazyku územia, kde sa tento geografický objekt nachádza.“[32][13][33]

Jordan et al. definujú exonymum ako „geografický názov nepoužívaný miestnou komunitou“.[33][34]

Vidoeski et al. 1983 definujú exonymum ako „form[u] toponyma pre objekt mimo vlastnej jazykovej oblasti, ktorý sa odchyľuje od formy bežnej v tej jazykovej oblasti, na ktorej sa objekt nachádza“.[9]

Čáslavka 1978 definoval exonymá ako „vžité, tradične používané mená topografických objektov mimo štátnej suverenity jednotlivých štátov“.[35]

Niektoré texty obmedzujú pojem exonymum len na (úradné i neúradné) názvy miest a obcí.[1]

Na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku o štandardizácii geografických názvov, vrátane vžitých podôb slovenských názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo SR, názvov mimozemských objektov, ako aj o spôsobe prepisu názvov geografických objektov a špecifických sídelných objektov z územia mimo SR z krajín používajúcich inú než latinkovú abecedu a iný než latinkový systém písma do latinky, rozhoduje v zmysle § 18 zákona č. 215/1995 Z. z. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ÚGKK SR) podľa pravidiel slovenského pravopisu so súhlasom Ministerstva kultúry SR.[36]

Štandardizované geografické názvy v tejto podobe sú na Slovensku záväzné pre vydavateľov kartografických diel, odborných publikácií, na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti orgánov verejnej správy; rovnako to platí pre vydavateľov kartografických diel a odborných publikácií vydávaných v cudzom jazyku a na používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie šírených v cudzom jazyku.[36]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b exonymum. In: Slovník súčasného slovenského jazyka A – G [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, 2006, [cit. 2024-06-18]. Dostupné online.
  2. ↑ BRADNOVÁ, H et al. Encyklopedický slovník. Praha: Odeon, 1993. ISBN 80-207-0438-8. S. 291
  3. ↑ LINHART, J. Slovník cizích slov pro nové století. Litvínov: Dialog, 2002. S. 111
  4. ↑ a b c d e f HARVALÍK, M. K problému klasifikace exonym. Slovo a slovesnost, 1998, č. 4, S. 259-265 [1]
  5. ↑ a b c d e VALENTOVÁ, Iveta. Slovenské exonymá a niektoré ich aktuálne problémy. Onomastica, 2021-12-28, roč. 65, čís. 1, s. 41. Pozn.: v texte sú chybne uvedené francúzske názvy – správne má byť nom traditionnel (namiesto nom traditional) a nom usuel (namiesto nom usual). Dostupné online [cit. 2024-06-18]. ISSN 2658-2783. DOI: 10.17651/ONOMAST.65.1.2.
  6. ↑ DVONČ, L. Vžité slovenské geografické názvy v jednej publikácii. In: Kultúra slova. 4 1998. S. 234
  7. ↑ KOVÁČOVÁ, Národná a medzinárodná štandardizácia geografických názvov. In: Kartografické listy. Bratislava: Kartografická spoločnosť Slovenskej republiky. 6 1998 [2] S. 10
  8. ↑ Hajčíková, M. (1989). Dynamika vývinu slovenských geografických exoným. In: Majtán, M. (ed.), Aktuálne úlohy onomastiky z hľadiska jazykovej politiky a jazykovej kultúry. Zborník príspevkov z 2. československej onomastickej konferencie. Smolenice 6.–8. 5. 1987. S. 70
  9. ↑ a b Vidoeski, B. et al. (eds.). Osnoven sistem i terminologija na slovenskata onomastika. Skopje: Makedonska akademija na naukite i umetnostite. 1983. S. 281
  10. ↑ a b Dvonč 1983 citovaný in: VALENTOVÁ, Iveta. Slovenské exonymá a niektoré ich aktuálne problémy. Onomastica, 2021-12-28, roč. 65, čís. 1, s. 41. Dostupné online [cit. 2024-06-18]. ISSN 2658-2783. DOI: 10.17651/ONOMAST.65.1.2.
  11. ↑ KRÁLIK, Ľ. Medzinárodné etymologické sympózium v Belehrade. In: Slavica Slovaca 2 2006. S. 175 (Poznámka: Termín xenonymum je v tomto texte použitý v širšom význame než je predmet tohto článku.)
  12. ↑ Ptáček, Pavel & Horalek, Adam. (2013). Vybraná témata z geografie současné Číny. S. 9 [3]
  13. ↑ a b c d UNGEGN Glossary [online]. ortsnamen.at, [cit. 2024-06-22]. Dostupné online.
  14. ↑ Exonym and Endonym [online]. thoughtco.com, [cit. 2024-06-22]. Dostupné online.
  15. ↑ TRUDGILL, Peter. European Language Matters (English in Its European Context). [s.l.] : Cambridge University Press, 2021. 275 s. ISBN 978-1-108-83296-0. S. 101.
  16. ↑ Kopeček, Vincenc; Hoch, Tomáš; Baar, Vladimír (2011). "The Origins of Toponyms and Ethnonyms in the Region of the South Caucasus". Region and Regionalism. 10 (2): 201–211.
  17. ↑ a b exotopònim - Cercaterm [online]. termcat.cat, [cit. 2024-06-22]. Dostupné online.
  18. ↑ Pégorier, A. Problèmes de toponymie cartographique. In: Revue internationale d'onomastique Année 1964 16-1 S. 60 [4]
  19. ↑ Maurel, Denis. Les Noms Propres Géographiques et le Dictionnaire Prolintex, les lieux situés hors de France [online]. books.openedition.org, [cit. 2024-06-22]. Dostupné online. (hlavný text a poznámka pod čiarou č. 5)
  20. ↑ Noms conventionnels. Rapport présanté par la Norvége [5]
  21. ↑ Point 12 de l'ordre du jour [6]
  22. ↑ BOUZIDI, H. De la mobilité linguistique en general et lexicologique en particulier : archaïsmes, néographismes et néologismes. Université Batna 2 – These presentée a la Faculté des lettres et des langues – Departement de français. 2022 [7] S. 203, 232
  23. ↑ BACK, Otto. Übersetzbare Eigennamen (eine synchronische Untersuchung von interlingualer Allonymie und Exonymie). [s.l.] : Edition Praesens, 2002. 153 s. ISBN 978-3-7069-0146-8. S. 43.
  24. ↑ a b Deutsches Glossar zur Toponymischen Terminologie [online]. ortsnamen.at, [cit. 2024-06-22]. Dostupné online.
  25. ↑ Graz war nicht immer Graz! Eigentlich ist uns klar, dass Graz „Graz" genannt wurde. Aber so war das nicht immer! In: Meine BIG. Bürger:inneninformation der Stadt Graz (September 2022) [8]
  26. ↑ SINNER, C., HUBERTY, M. Ces Lutéciens, tous des fadas, oh, bonne Bélisama! Name und Klischee der Hauptstädter in den romanischen Sprachen", in: Jenny Haase / Janett Reinstädler / Susanne Schlünder [Hrsg.] (2008): El andar tierras, deseos y memorias. Homenaje a Dieter Ingenschay. Madrid / Frankfurt am Main: Iberoamericana / Vervuert, 361-377. S. 363
  27. ↑ Názvoslovné informácie č. 38. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. 2006. S. 25 [9]
  28. ↑ JORDAN, P. Toponymic Training Course, Vienna, 16 March – 4 April 2006 - Exonyms - Austrian Institute of East and Southeast European Studies [10]
  29. ↑ Maurel, Denis. Les Noms Propres Géographiques et le Dictionnaire Prolintex, les lieux situés hors de France [online]. books.openedition.org, [cit. 2024-06-22]. Dostupné online.
  30. ↑ AUROUSSEAU, Marcel. The Rendering of Geographical Names. London : Hutchinson University Library, 1957. 148 s.
  31. ↑ Terminologický slovník [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-21]. Dostupné online.
  32. ↑ UNGEGN Working Group on Exonyms > Home [online]. ungegn.zrc-sazu.si, [cit. 2024-06-21]. Dostupné online.
  33. ↑ a b JORDAN, Peter; MÁCHA, Přemysl; BALODE, Marika; KRTIČKA, Luděk; OBRUSNÍK, Uršula, PILCH, Pavel; REINOSO, Alexis Sancho Place-Name Politics in Multilingual Areas (A Comparative Study of Southern Carinthia (Austria) and the Těšín/Cieszyn Region (Czechia)). [s.l.] : Springer Nature, 2021. 616 s. Dostupné online. ISBN 978-3-03069488-3. S. 21. (Poznámka: Výrazom place name sa tu myslia názvy geografických objektov, nie len ojkonymá. Vidno to napríklad na str. 22)
  34. ↑ United Nations Group of Experts on Geographical Names. Second session. New York, 3 to 7 May 2021. Item 13 of the provisional agenda. Exonyms. Exonyms as part of the cultural heritage - Submitted by Austria [11]
  35. ↑ ČÁSLAVKA, I. K předmětu a problematice kartografické toponomastiky. In: Zpravodaj Místopisné komise ČSAV, 19(3–4), S. 267
  36. ↑ a b Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii : § 18 [online]. Bratislava: Úrad vlády SR, 1995-09-12, [cit. 2024-06-18]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Exonymum_(geografia)&oldid=7872584“