Eğirdir Gölü
| Eğirdir Gölü | |
| skôr: Eğridir Gölü | |
| sladkovodné jazero tektonického pôvodu v Turecku | |
 Satelitná snímka jazera Eğirdir Gölü (tmavomodré vľavo), vpravo sa nachádza jazero Beyşehir
| |
| Štát |  Turecko
|
|---|---|
| Nadmorská výška | 924 m n. m. |
| Súradnice | 38°03′24″S 30°51′58″V / 38,056667°S 30,866111°V |
| Dĺžka | 35 km |
| Šírka | 16 km |
| Rozloha | 520 km² (52 000 ha) |
  Poloha jazera v rámci Turecka
| |
| Wikimedia Commons: Lake Eğirdir | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Eğirdir Gölü alebo len Eğirdir (skôr: Eğridir Gölü alebo len Eğridir[1]) je jazero tektonického pôvodu na polostrove Malá Ázia v Turecku. Nachádza sa juhozápadne od Anatólskej plošiny a severovýchodne od mesta İsparta. Leží v nadmorskej výške 924 m n. m. Vďaka ploche 468[2]/520[3] km² drží status štvrtého najväčšieho jazera v Turecku a druhého najväčšieho sladkovodného ekosystému po jazere Beyşehir.[2] Priemerná hĺbka jazera je 7 m, najhlbšie miesta dosahujú hĺbku viac ako 13 m.[2]
Pôvodný názov Eğridir vznikol z gréckeho Akrotiri, no pre negatívne konotácie v turečtine („zakrivený“) bol na žiadosť obyvateľov zmenený.[4] Severná časť jazera sa nazýva Hoyran. Z jazera vyteká rieka Aksu.[3][5] Jazero naopak zásobuje takmer 40 povrchových prameňov, z ktorých niektoré vysychajú počas obdobia sucha.[2]
Hoci sú ľudia žijúci v okolí jazera väčšinou poľnohospodári, niektorí z nich sa vždy venovali rybolovu.[2] Turistika prekvitá najmä v rovnomennom meste Eğirdir. Voda v jazere je vhodná na pitie a zavlažovanie.[2][6]
Fauna v jazere
[upraviť | upraviť zdroj]
Sladká voda v jazere vytára dobré podmienky pre život fauny a flóry v jazere.
Až do 50. rokov 20. storočia žilo v jazere 9 pôvodných druhov rýb z ekonomicky málo výnosnej čeľade kaprovité. Niektoré z nich, ako napríklad Pseudophoxinus handlirschi, Schizothorax prophylax či Varicorhinus pestai boli endemické. V roku 1955 bola v jazere z ekonomických dôvodov vysadená desaťtisícová populácia zubáča veľkoústeho (Sander lucioperca) privezeného z Rakúska.[2]
Zubáč veľkoústy postupne vytlačil pôvodné populácie, z ktorých v jazere prežili iba druhy kapor obyčajný (Cyprinus carpio) a nosáľ sťahovavý (Vimba vimba). Rybožravá ryba nebola z tohto dôvodu schopná nájsť dostatočné množstvo koristi, a preto sa zvýšilo percento kanibalizmu. Pre nedostatok koristi a nepretržitý rybolov sa populácia zubáča nakoniec v 80. rokoch z veľkej časti skonzumovala. Od 90. rokoch 20. storočia bolo preto do jazera zavlečených mnoho nových druhov rýb, ktoré mali slúžiť ako korisť pre populáciu zubáčov.[2]
Okrem rýb žije v jazere aj rak bahenný (stacus leptodactylus), ktorého produkcia tvorila v rokoch 1970 až 1985 – teda do vypuknutia infekčného račieho moru – 75 % produkcie rakov v Turecku[2].
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pohľad na jazero Eğirdir -
Jazero Eğirdir s horami v pozadí -
Jazero Eğirdir a okolitá krajina -
Jazero Eğirdir
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Eğridir. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 978-80-85584-12-7. S. 176.
- ↑ a b c d e f g h i YERLI, Sedat Vahdet, et al. Evaluation of the Ecological and Economical Results of the Introduced Alien Fish Species in Lake Eğirdir, Turkey. Turkish Journal of Fisheries and Aquatic Sciences, roč. 2013, čís. 13, s. 795 – 809. ISSN 1303-2712.
- ↑ a b Eğirdir Gölü. In: Encyclopaedia Beliana. Zväzok 3. Č – Eg. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied. Dostupné online. ISBN 80-224-0761-5.
- ↑ Turkey. Watford : Michelin Travel Publications, 2000. ISBN 9782068556019. S. 507.
- ↑ Eğridir. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok II. D – CH. Praha : Academia, 1985. S. 267.
- ↑ HARMANCIOGLU, Nilgun B; ALTINBILEK, Dogan. Water Resources of Turkey. Cham : Springer, 2019-06-04. ISBN 978-3-030-11729-0. S. 220.