Fabula (dej)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Fabula (lat. fabula - rozprávanie) je prirodzený sled dejovej osnovy v umeleckom literárnom texte založený na časovej postupnosti a príčinnej súvislosti. Fabula je logicko-príčinným základom epického diela, ktorý sa pri jej konkrétnej realizácii často narúša. Napr. historický román A. Hykischa Milujte kráľovnú sa začína smrťou Márie Terézie, až potom nasleduje dej obsahujúci jej životopis. Fabula existuje jednak pred vznikom textu vo vedomí autora, jednak po prečítaní textu ju môže rekonštruovať čitateľ. V niektorých žánroch niet zásadného rozdielu medzi fabulou a sujetom (denník, kronika), lebo sa narúša časová postupnosť dejových prvkov (udalostí) v texte.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Tibor žilka – Viliam Obert - Maria Ivanová: Teória literatúry pre gymnázia a stredné školy, Bratislava 1996, 56. s, ISBN 80-85452-52-9