Faradayove zákony elektrolýzy
Faradayove zákony elektrolýzy alebo Faradayove elektrolytické zákony alebo Faradayove zákony sú dva zákony z roku 1834, ktoré kvantitatívne stanovujú chemické účinky elektrického prúdu.
1. Faradayov zákon elektrolýzy
[upraviť | upraviť zdroj]Hmotnosť látky vylúčenej elektrolytom je priamo úmerná elektrickému náboju, ktorý preniesli ióny pri elektrolýze.
- , kde m je hmotnosť vylúčenej látky a Q je elektrický náboj, ktorý prešiel elektrolytom.
V prípade konštantného jednosmerného prúdu (Q = IΔt) taktiež platí
- , kde I je elektrický prúd, t je čas
2. Faradayov zákon elektrolýzy
[upraviť | upraviť zdroj]Ak necháme rovnaký elektrický náboj prejsť viacerými elektrolytmi, hmotnosti látok vylúčených na elektródach sú priamo úmerné ich respektívnym chemickým ekvivalentom (ekvivalentným hmotnostiam).
Elektrochemický ekvivalent sa definuje ako
- , kde F je Faradayova konštanta F = 9,6485 . 104 C.mol−1 a z je nábojové číslo (počet elektrónov, ktoré sú potrebné pri vylúčení jednej molekuly, napr. pre Cu2+ → Cu je z = 2, pre Zn+ → Zn je z = 1).
Faradayova konštanta predstavuje elektrický náboj jedného mólu elementárnych nábojov
Všeobecný zákon
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý a druhý Faradayov zákon elektrolýzy sa dajú zhrnúť do jedného zákona:
- Hmotnosť látky vylúčenej elektrolytom je priamo úmerná elektrickému náboju prenesenému iónmi pri elektrolýze a atómovej hmotnosti látky, a nepriamo úmerná nábojovému číslu danej látky.
Alternatívne
S použitím Faradayovej konštanty