Filipa Lancasterová

	Filipa Lancasterová
	Portugalská kráľovná
Panovanie
Dynastia	Lancasterovci (po narodení); Avizovci (po svadbe)
Panovanie	11. február 1387 - 19. júl 1415
Biografické údaje
Narodenie	31. marec 1360; Leicester, Anglické kráľovstvo
Úmrtie	19. júl 1415 (55 rokov); Sacavém, Portugalsko
Pochovanie	Batalhaský kláštor, Leiria, Portugalsko
Rodina
Manžel	Ján I.
Potomstvo	Eduard Portugalský; Peter, vojvoda z Coimbry; Henrich Moreplavec; Izabela, portugalská infantka; Ján, portugalský infant; Fernando, svätý princ
Otec	Ján z Gentu
Matka	Blanka Lancasterová
Odkazy
	Filipa Lancasterová; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Filipa Lancasterová, LG (* 31. marec 1360, Leicester, Anglické kráľovstvo – † 19. júl 1415, Sacavém, Portugalsko) bola ako manželka portugalského kráľa Jána I. portugalskou kráľovnou. Toto jej manželstvo zabezpečilo anglicko-portugalské spojenectvo. V manželstve sa narodilo niekoľko princov a princezien, ktorí sa stali známi ako Slávna generácia. Filipa bola najstaršia dcéra Jána z Gentu, lancasterského vojvodu, a jeho manželky Blanky Lancasterovej. Z otcovej strany boli jej starými rodičmi anglický kráľ Eduard III. a Filipa z Hainault, jej menovkyňa.

Detstvo a vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Ako najstaršie dieťa Jána z Gentu a Blanky Lancasterovej väčšinu svojho detstva trávila v rôznych palácoch a zámkoch svojho otca, ako napríklad v paláci Savoy. Tu bola vychovávaná a vzdelávaná spolu so svojimi mladšími súrodencami, Alžbetou, ktorá bola mladšia o tri roky, a Henrichom, mladším o šesť rokov, ktorý sa neskôr stal kráľom.

Filipina matka, vojvodkyňa Blanka, zomrela v roku 1369 na bubonický mor. Neskôr si Filipin otec zobral za manželku svoju milenku a Filipinu vychovávateľku, Katarínu Swynfordovú. Filipu veľmi rozrušovali otcove neustále milostné pomery a aj mnohé manželstvá. V budúcnosti sa veľmi usilovala, aby ochránila samú seba pred takými ťažkosťami a problémami, aké musela znášať jej matka v súvislosti s otcovými pomermi.

Katarínin príchod do Filipinej rodiny však mal aj jednu výhodu – Katarína mala blízky vzťah s Geoffreym Chaucerom (jej sestra, Filipa Roetová, bola Chaucerova manželka). Ján z Gentu sa stal Chaucerovým priaznivcom, a tak Chaucer trávil veľa času s rodinou ako jeden z Filipiných učiteľov a vychovávateľov. Filipa bola ako žena na tú dobu veľmi dobre vzdelaná, študovala prírodné vedy pod dohľadom mnícha Jána, poéziu pod vedením Jeana Froissarta, a filozofiu s teológiou ju učil Ján Viklef.

Hoci mnohí tvrdili, že nemala dostatok talentu, očividne bola veľmi dobre vzdelaná. Čítavala gréckych a rímskych učencov, ako napríklad diela Plínia Staršieho a Herodota. Takisto bola aj veľmi dobre vzdelaná v náboženských témach.

Manželstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Filipa sa portugalskou kráľovnou stala prostredníctvo sobášu s portugalským kráľom Jánom I.. Toto manželstvo bolo dohodnuté politicky v rámci anglicko-portugalskej aliancie, ktoré bolo uzatvorené proti Francúzsko-Kastílskemu spojenectvu.

Dvojica bola požehnaná 2. februára 1387 v katedrále v Porto. Manželstvo oficiálne začalo 14. februára 1387 a portugalský kráľovský dvor túto udalosť oslavoval pätnásť dní. Filipa a Ján I. mali tzv. sobáš v zastúpení a v súlade s jedinečnou portugalskou tradíciou, kedy zastupujúci ženích predstieral, že s nevestou strávil noc. Týmto zástupcom kráľa Jána I. bol João Rodrigues de Sá.

Filipa nebola považovaná za peknú ženu, preto sa mnohí domnievajú, že kráľ si ju nevybral na základe fyzického pôvabu. Kráľ Ján si vybral za manželku Filipu, najstaršiu dcéru Jána z Gentu, pretože sa hovorilo, že jej otec mal právo na Kastílske kráľovstvo vďaka svojej mladšej dcére Kataríne, ktorú mal s Konstance Kastílskou. Okrem toho, v čase svadby mala Filipa už 27 rokov a bolo to jej prvé manželstvo. V tom čase bola preto považovaná za príliš starú na to, aby bola prvýkrát nevestou. Kráľovský dvor spochybňoval jej schopnosť porodiť kráľovi deti. Tieto obavy však rýchlo pominuli, keď Filipa postupne porodila deväť detí, z ktorých šesť prežilo detstvo.

Kráľ mal okrem týchto detí, ktoré mal so svojou zákonitou manželkou, aj tri ďalšie, ktoré mu porodila jeho dlhoročná milenka Inês Peres Estevesová. Ich syn Afonso mal desať rokov, keď si Ján bral za ženu Filipu. Filipa povolila Alfonsovi a jeho sestre Beatriz, aby boli vychovaní na kráľovskom dvore. Ich matka však musela na Filipin príkaz opustiť dvor a bola poslaná do kláštora, kde sa stala matkou predstavenou.

Potomkovia[upraviť | upraviť zdroj]

Filipin syn Eduard, neskorší portugalský kráľ.

Filipa Lancasterová mala s manželom Jánom I. deväť detí:

Blanka (1388 – 1389) – Bola pomenovaná po svojej starej matke.
Afonzo (1390 – 1400) – Pomenovaný po niekoľkých portugalských kráľoch, vrátane svojho prastarého otca, kráľa Alfonza IV..
Eduard (1391 – 1438) – Pomenovaný je po svojom prastarom otcovi, anglickom kráľovi Eduardovi III.. Bol to spisovateľ a učenec, ktorý nastúpil v roku 1433 na trón po svojom otcovi.
Peter (1392 – 1449) – Meno dostal po svojom starom otcovi, portugalskom kráľovi Petrovi I.. Bol prvým vojvodom z Coimbra a pozoruhodným vládcom ako regent počas neplnoletosti svojho synovca Alfonza V..
Henrich Moreplavec (1394 – 1460) – Bol prvým vojvodom z Viseu. Portugalsko sa vďaka nemu začlenilo do zámorských objavov. Je pomenovaný po svojom prastarom otcovi, Henrichovi z Grosmontu.
Izabela (1397 – 1472) – Vydala sa za Filipa III. Burgundského a stala sa jednou z najsilnejších a najobdivovanejších žien v Európe.
Blanka (1398) – Zomrela krátko po narodení.
Ján (1400 – 1442) – Vojvoda z Aveiro. Starý otec dvoch najväčších iberských panovníkov 16. storočia, Manuela I. Portugalského a Izabely I. Kastílskej.
Ferdinand (1402 – 1443) – „Svätý princ“, vojak, ktorý bol zajatý počas Tangierskej katastrofy a zomrel ako väzeň Maurov.

Vplyv na kráľovskom dvore[upraviť | upraviť zdroj]

Hrobka portugalského kráľa Jána I. a jeho manželky Filipy.

Hoci bola Filipa vo svojej dobe považovaná za dokonalý symbol kráľovskej poslušnosti a verejná mienka bola toho názoru, že „by bolo neslušné, ak by manželka zasahovala do manželových záležitostí“, Filipa mala v skutočnosti veľký vplyv na portugalskom aj anglickom dvore a aktívne sa zúčastňovala svetového diania.

Listy, ktoré sa zachovali dodnes, dokazujú, že Filipa často písavala listy na anglický dvor a v tomto smere bola zapojená do anglickej politiky. V jednom prípade dokonca Filipa zasiahla do dvornej politiky v prospech stúpencov zosadeného Richarda II., keď ju požiadali o pomoc potom, čo sa jej brat, Henrich IV., zmocnil anglického trónu. V ďalšom prípade presvedčila váhavého arundelského grófa na svadbu s nemanželskou dcérou kráľa Jána, Beatriz, čo ešte viac upevnilo spojenectvo medzi Portugalskom a Anglickom.

No hlavný Filipin prínos bol na jej vlastnom kráľovskom dvore. Na konci niekoľkých vojen s Kastíliou a s Maurami, do ktorých sa Portugalsko zapojilo, bola portugalská ekonomika zničená a veľa ľudí, ktorí našli vo vojne zamestnanie, bolo zrazu nezamestnaných. Filipa ukázala značné vedomosti o obchode a politike – radila kráľovi, aby vyslal vojenskú výpravu do afrického mesta Ceuta. Filipa vedela, že dobytie a kontrola nad týmto mestom by bola veľmi výhodná a výnosná pre Portugalsko – znamenalo by to totiž kontrolu nad africkým a indickým obchodom s korením. Hoci Filipa zomrela skôr, ako sa tento jej plán uskutočnil, Portugalsko poslalo armádu a mesto dobylo 14. augusta 1415.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Keď mala Filipa 55 rokov smrteľne ochorela na mor. Presťahovala sa z Lisabonu do Sacavém a zavolala si svojich synov, aby im dala svoje požehnanie. Svojim trom synom darovala drahokamami vykladané meče, ktoré mohli použiť, keď ich neskôr vymenovali do rytierskeho stavu, a každému dala časť krížu. Filipa Lancasterová zomrela 19. júla 1415.