Filovírusy
Filovírusy (lat. Filoviridae) je čeľaď vírusov z radu Mononegavirales. Táto čeľaď v minulosti pozostávala len z jedného rodu filovírus (lat. Filovirus), ktorý bol neskôr rozdelený na viacero rodov.
Systematika
[upraviť | upraviť zdroj]Čeľaď pôvodne pozostávala len z jedného rodu - filovírus (lat. Filovirus)[1][2]. Tento bol neskôr rozdelený na dva rody Marburgvirus a Ebolavirus. K týmto rodom neskôr (presnejšie: od roku 2011) pribudli ďalšie 4 rody, takže dnešná systematika (stav december 2020) vyzerá takto[3]:
čeľaď filovírusy (Filoviridae):
- rod Cuevavirus
- rod Dianlovirus
- rod Ebolavirus
- rod Marburgvirus
- rod Striavirus
- rod Thamnovirus
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Telá (t.j. tzv. virióny alebo vírusové častice) filovírusov sú obalené a vyzerajú ako rôzne dlhé vlákna s dĺžkou 650 - 1 400 nm a priemerom okolo 80 nm. Majú premenlivý tvar. Obsahujú helické nukleokapsidy, ktoré pozostávajú z proteinového obalu (kapsidu) a obsahujú vírusové nukleové kyseliny. Genóm filovírusu tvorí jednovláknová, negatívne polarizovaná RNA a endogénna RNA polymeráza. Lipoproteín obaľujúci virión obsahuje jeden glykoproteín, ktorý vyčnieva z povrchu viriónu a funguje ako antigén, ktorý sa viaže na receptory hostiteľskej bunky pri infekcii.[4]
Filovírusy z rodov Marburgvirus a Ebolavirus sa vyskytujú primárne v strednej, východnej a západnej Afrike, rod Cuevavirus bol objavený v Európe. Filovírusy patria medzi najnebezpečnejšie známe ľudské patogény, ale vyskytujú sa aj u iných živočíchov.[4]
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ filovírusy. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005. 698 s. ISBN 80-224-0847-6. Zväzok 4. (Eh – Gala), s. 414.
- ↑ WHITE, D. E.; WHITE, David O.; David O.. White; FENNER, Frank J.. Medical Virology. [s.l.] : Gulf Professional Publishing, 1994. 603 s. ISBN 978-0-12-746642-2. S. 25.
- ↑ Filoviridae [online]. talk.ictvonline.org, [cit. 2020-12-26]. Dostupné online.
- ↑ a b Filovirus [online]. Encyclopædia Britannica, [cit. 2020-12-27]. Dostupné online.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- RAJČÁNI, Július; ČIAMPOR, Fedor. Lekárska virológia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2006. 574 s. ISBN 80-224-0911-1. S. 491 – 496.