Filtrácia

Filtrácia je metóda na oddeľovanie nerozpustných tuhých látok od kvapalín alebo plynov na základe rozdielnej veľkosti častíc. Suspenzia sa prelieva cez filter (filtračný papier, sito...), pričom tekutina (filtrát) pretečie a filtračný zvyšok ostane na filtri.

Filtračná schopnosť je daná číslom, beta, kde pomer beta je definovaný vzťahom: beta _x = N_u/N_d, kde:

x špecifikuje rozmer častice, od ktorej platia počty častíc uvedených vo vzťahu.

N_u - počet častíc väčších ako rozmer x na vstupe do filtra v jednotke objemu filtrovanej kvapaliny.

N_d - počet častíc väčších ako rozmer x na výstupe filtra v jednotke objemu filtrovanej kvapaliny.

Keď je filtračná vložka deklarovaná s x=25 µm a β₂₅=200, znamená to že ak na vstupe je 10 000 častíc v jednotke objemu, na výstupe z filtra (vo filtráte) môže byť 50 častíc väčších ako 25 µm v danej jednotke objemu filtrovanej kvapaliny.

Účinnosť filtrácie E je potom daná:

$E=(1-{\frac {1}{\beta }}).100=(1-{\frac {1}{200}}).100=99.55\%$

V tomto prípade (metóda pomeru β) neudáva, aké sú najväčšie preniknuté častice. Pri absolútnej zachytávacej schopnosti sa udáva aj to, aká najväčšia častica môže preniknúť do filtrátu.

Chemický portál