Fonéma

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Fonéma je najmenšia komplexná jednotka zvukového systému jazyka, fungujúca v radoch takých jednotiek ako dištinktívna súčasť jazykových foriem (t. j. rozhodujúca o totožnosti týchto foriem a s nimi spájaných jazykových významov). Fonéma je abstrakcia druhého stupňa, jestvujúca ako sociálny jav v jazykovom vedomí používateľov jazyka. Nižším stupňom abstrakcie je hláska. Fonémy skúma fonológia.

Fonéma má dištinktívnu funkciu; používatelia jazyka si ju uvedomujú vo vzťahu k iným fonémam, no neuvedomujú si jej štruktúru.[1] Vlastnosti fonémy vyplývajú z jej umiestnenia v jazykovom systéme.[1]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b fonéma. In: MISTRÍK, Jozef et al. Encyklopédia jazykovedy. Bratislava : Obzor, 1993. 515 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 139.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.