Gašpar Pika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Gašpar Pika
vojak a vodca povstania
Narodenieasi 1630
Úmrtie25. november, 1672
Oravský Podzámok
Poprava Gašpara Piku (okolo 1673)

Gašpar Pika (aj Pikha, či Pikay; * asi 1630 – † 25. november 1672, Oravský Podzámok) bol veliteľ stráže Oravského hradu a vodca protihabsburského povstania na Liptove a Orave v roku 1672.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal zo zemplínskeho šľachtického rodu ktorý získal armáles začiatkom 17. storočia. Gašpar Pika vlastnil menší majetok v Istebnom. Jednalo sa polovicu šľachtickej usadlosti bez poddaných.[1]

Po odhalení Vešeléniho sprisahania sa časť evanjelickej šľachty, hajdúchov a poddaných vzbúrila v roku 1672 proti absolutistickým snahám Habsburgovcov. Dobyli Prešov, Bardejov a iné mestá na východnom Slovensku. Časť povstalcov pod vedením Gašpara Piku sa dostala až na Liptov a Oravu, kde podnietila povstanie hlavne evanjelickej šľachty, škultétov a poddaných (tzv. Pikovo povstanie). Podarilo sa im dobyť na niekoľko týždňov Oravský hrad a ovládli takmer celú Oravskú stolicu.

Poprava Gašpara Piku na inej rytine (okolo 1673)

Povstanie sa podarilo potlačiť žoldnierskemu vojsku pod vedením generála Johana von Sporcka. Gašpar Pika bol za výdatnej pomoci hornooravských katolíckych škultétskych rodov ako Wilcsek, Bukowinsky či Monyák koncom novembra 1672 porazený vojskom pod velením cisárskeho generála Sporcka. Dňa 28. novembra 1672 generál kruto zúčtoval s vodcami povstania. Gašpara Piku, veliteľa stráže Oravského hradu, nechal naraziť na kôl — istý škultét a veliteľ sedliakov bol zavesený za rebro. Jeden z evanjelických kňazov mal byť zavesený za črevá, vyberač poplatkov na ozbrojenie Piku bol sťatý a vystavený v kolese — ďalší richtári okolitých mestečiek a dedín, ktorí Piku podporovali, boli lámaní v kolese alebo ich obesili za rebrá — a poniektorých nakoniec po tomto mučení ešte aj narazili na koly, alebo sťali. Veliteľa hradnej stráže odsúdili na smrť zastrelením mušketou do hlavy. Ďalších 70 zajatcov, väčšinou kurucov lapených po bitke pri Ďurkove, odsúdili na morské galeje a podľa hlásenia boli uväznení na Likavskom hrade. Všetci pracovali pri opevňovacích prácach v Košiciach, neskôr ich takisto narazili na koly. Presné počty popravených a spôsob popravy zatiaľ nie sú známe. Isté je, že cisárska rada protestovala voči počínaniu generála von Sporcka — a vyhrážala sa mu odvolaním, ak bude pokračovať v takýchto „krutých a nezmyselných represáliách“. Aj štyri známe stvárnenia popravy sú rozdielne, každé s inou legendou a počtom odsúdených ako aj spôsobu popravy.[1]

Majetok v Istebnom bol Gašparovi skonfiškovaný generálom von Sporck spolu s majetkom Imricha Davida de Szentpéter et Isztebnye, v roku 1700 darovaný donáciou Leopolda I. Jurajovi Okolicsányi.[1]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

Erbom rodu je v modrom poli štítu, na zelenom trojvrší stojaca doprava obrátená holubica s červenou zbrojou, držiaca v pravom pazúriku o pravé krídlo opretú kopiju. Klenotom zo zlatej koruny vyrastajúci zlatý grif držiaci v pazúroch doprava hroziacu kopiju. Prikrývadlá sú zlato-modré a strieborno-červené.[1]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d PONGRÁCZ, Denis. História rodu Trstenský. 1. vyd. Bratislava : JUDr. M. Trstenský, 2018. ISBN 978-80-570-0310-6. S. 94.