Preskočiť na obsah

Gaius Cornelius Gallus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 21:25, 14. marec 2013, ktorú vytvoril Addbot (diskusia | príspevky) (Bot: Odstránenie 18 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q8825))
Gaius Cornelius Gallus
rímsky politik a básnik
Gaius Cornelius Gallus
Narodenie70 pred Kr.
Forum Livii (dnes Forlì) v Taliansko
Úmrtie26 pred Kr.
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Gaius Cornelius Gallus

Gaius Cornelius Gallus (* 70 pred Kr. – † 26 pred Kr.) bol rímsky politik a básnik.

Narodil sa v chudobnej rodine v meste Forum Livii (dnes Forlì) v Taliansko. V mladosti sa presťahoval do Ríma, kde študoval u toho istého učiteľa ako Vergílius a Lucius Varius Rufus. Gallus neskôr pomohol Vergíliovi pri záchrane jeho statku v okolí Mantovy, za čo sa mu odvďačil Vergílius jednou zo svojich básní (ekloga 10).

Počas občianskej vojny sa Gallus priklonil na stranu Octaviana a bojoval proti Marcovi Antoniovi v Egypte (30 pred Kr.). Za odmenu mu po víťazstve nad svojim protivníkom pririekol Octavianus správu nad Egyptom. Roku 29 pred Kr. potlačil vzburu v Tébach. Neskôr upadol Gallus u cisára do nemilosti a bol odsúdený k vyhnanstvu a strate majetku. Gallus roku 26 pred Kr. radšej spáchal samovraždu.

Cornelius Gallus bol už krátko po smrti považovaný za prvého z rady elegických básnikov, ktorí sa objavili v Ríme pod vplyvom mladorímskej básnickej školy[1]. Napísal štyri knihy milostných elégii adresovaných žene menom Lycoris (išlo o známu herečku s pseudonymom Cytheris). Gallovým veľkým vzorom bol helenistický básnik Euforión z Chalkidy, autor gréckych milostných elégii. Je možné, že Gallus niektoré Euforiónove básne sám preložil do latinčiny.

Až donedávna bol z celého Gallovho diela známy iba jediný pentameter, uno tellures dividit amne duas (jedným tokom oddeľuje dva svetadiely, o skýtskej rieke Hypanis). Až roku 1979 objav papyru v Qasr Ibrim v Egypte odhalil asi desať Gallových veršov (aj keď sa objavujú aj pochybnosti o autentickosti). Fragmenty štyroch básni vydaných pod Gallovým menom roku 1590 Aldom Manutiom sú dnes považované za podvrh.

Referencie

  1. Ov. Tr. IV

Literatúra

  • Conte, G.B. Dějiny římske literatury. Praha: KLP, 2003.