Gaius Cornelius Gallus
| Gaius Cornelius Gallus | |
| rímsky politik a básnik | |
 | |
| Narodenie | 70 pred Kr. Forum Livii (dnes Forlì) v Taliansko |
|---|---|
| Úmrtie | 26 pred Kr. |
| Odkazy | |
| Commons |  Gaius Cornelius Gallus |
Gaius Cornelius Gallus (* 70 pred Kr. – † 26 pred Kr.) bol rímsky politik a básnik.
Narodil sa v chudobnej rodine v meste Forum Livii (dnes Forlì) v Taliansko. V mladosti sa presťahoval do Ríma, kde študoval u toho istého učiteľa ako Vergílius a Lucius Varius Rufus. Gallus neskôr pomohol Vergíliovi pri záchrane jeho statku v okolí Mantovy, za čo sa mu odvďačil Vergílius jednou zo svojich básní (ekloga 10).
Počas občianskej vojny sa Gallus priklonil na stranu Octaviana a bojoval proti Marcovi Antoniovi v Egypte (30 pred Kr.). Za odmenu mu po víťazstve nad svojim protivníkom pririekol Octavianus správu nad Egyptom. Roku 29 pred Kr. potlačil vzburu v Tébach. Neskôr upadol Gallus u cisára do nemilosti a bol odsúdený k vyhnanstvu a strate majetku. Gallus roku 26 pred Kr. radšej spáchal samovraždu.
Cornelius Gallus bol už krátko po smrti považovaný za prvého z rady elegických básnikov, ktorí sa objavili v Ríme pod vplyvom mladorímskej básnickej školy[1]. Napísal štyri knihy milostných elégii adresovaných žene menom Lycoris (išlo o známu herečku s pseudonymom Cytheris). Gallovým veľkým vzorom bol helenistický básnik Euforión z Chalkidy, autor gréckych milostných elégii. Je možné, že Gallus niektoré Euforiónove básne sám preložil do latinčiny.
Až donedávna bol z celého Gallovho diela známy iba jediný pentameter, uno tellures dividit amne duas (jedným tokom oddeľuje dva svetadiely, o skýtskej rieke Hypanis). Až roku 1979 objav papyru v Qasr Ibrim v Egypte odhalil asi desať Gallových veršov (aj keď sa objavujú aj pochybnosti o autentickosti). Fragmenty štyroch básni vydaných pod Gallovým menom roku 1590 Aldom Manutiom sú dnes považované za podvrh.
Referencie
- ↑ Ov. Tr. IV
Literatúra
- Conte, G.B. Dějiny římske literatury. Praha: KLP, 2003.