Gama/delta T-lymfocyt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Gama/delta T-lymfocyt (iné názvy: gama-delta [alebo gama delta] T-lymfocyt, gama/delta [alebo gama-delta alebo gama delta] T-bunka, γδ T-lymfocyt, γδ T-bunka; varianty názvu T-lymfocyt pozri v článku T-lymfocyt) je T-lymfocyt, ktorý majú na svojom povrchu charakteristický receptor T-lymfocytov (TCR).

Väčšina T lymfocytov sú aβ (alfa/beta) T-lymfocyty s TCR zloženým z dvoch glykoproteínových reťazcov nazývaných α (alfa) a β (beta). Naproti tomu gama/delta (γδ) T-lymfocyty majú TCR, ktorý je tvorený jedným γ (gama) reťazcom a jedným δ (delta) reťazcom. Táto skupina T-lymfocytov je menej obvyklá ako aß T-lymfocyty. Najvyššie zastúpenie majú v črevnej sliznici v populácii lymfocytov známych ako intraepiteliálne lymfocyty (IEL).[1]

Antigénne molekuly, ktoré aktivujú gama/delta T-lymfocyty, sú stále do značnej miery neznáme. Sú zvláštne v tom, že nevyžadujú spracovanie antigénu a prezentáciu peptidových epitopov hlavným histokompatibilným komplexom (MHC), hoci niektoré rozpoznávajú molekuly MHC triedy Ib. Môžu byť tiež aktivované signálmi nebezpečenstva (napríklad proteíny tepelného šoku (HSP)).

Subpopulácie γδ T-lymfocytov existujú aj v epidermálnom kompartmente kože myší. Vznikajú počas vývoja plodu a exprimujú invariantný a kanonický receptor T-lymfocytov Vγ3 Vδ1.[2]

Gama/delta T-lymfocyty vrodenej a adaptívnej imunity[upraviť | upraviť zdroj]

Okolnosti, ktoré vedú k odpovedi gama/delta T-lymfocytov, nie sú úplne známe. Tvoria systém lymfocytov, ktorý sa vyvíja pod vplyvom iných leukocytov v týme a na periférii. Vyvíjajú sa z nich funkčne odlišné subpopulácie, ktoré majú veľa priamych a nepriamych efektov na zdravé tkanivá, imunitné bunky, patogény a infikované tkanivá, a na odpoveď hostiteľa na tieto stimuly.

Tak ako iné „netradičné“ subpopulácie T-lymfocytov, ktoré nesú invariantné TCR, (napríklad prirodzené zabíjačské T bunky), aj gama/delta T-lymfocyty sú charakteristické tým, že sú na hranici medzi evolučne primitívnejšou vrodenou imunitou, ktorá umožňuje rýchlu odpoveď na rôzne patogény a nebezpečné stimuly, a adaptívnou imunitou, kde B- a T-lymfocyty spôsobujú pomalšiu, ale vysoko antigénne špecifickú imunitnú odpoveď. To vedie k dlhotrvajúcej pamäti proti tým istým antigénom.

Za súčasť adaptívnej imunity sa gama/delta T-lymfocyty môžu považovať preto, že u nich dochádza k preusporiadaniu génov pre TCR, aby produkovali diverzitu receptorov. Rôzne subpopulácie však môžeme tiež považovať za súčasť vrodenej imunity,[3] pretože špecifický TCR môže fungovať ako receptor na rozpoznávanie vzorov.[4] Napríklad veľké množstvo ľudských Vγ9/Vδ2 T lymfocytov reaguje v priebehu hodín na bežné molekuly produkované mikróbmi, a vysoko obmedzené intraepiteliálne Vδ1 T-lymfocyty reagujú na epiteliálne bunky vystavené stresu, ktoré nesú signály nebezpečenstva.

Nedávne práce ukázali, že ľudské Vγ9/Vδ2 T-lymfocyty sú tiež schopné fagocytózy - procesu pripisovanému výlučne myeloidnému radu buniek vrodenej imunity (neutrofilom, monocytom, dendritickým bunkám).[5]

Gama/delta T-lymfocyty a autoimunitné ochorenia[upraviť | upraviť zdroj]

Autoimunitné ochorenia sú následkom abnormálnej odpovede imunitného systému. Pri takejto chorobe sa produkujú autoprotilátky alebo autoreaktívne T-lymfocyty. Úlohou gama/delta T-lymfocytov v autoimunitných ochoreniach je pomáhať B-lymfocytom v produkcii autoprotilátok prostredníctvom cytokínov podporujúcich zápal.

IL-17A je dôležitý pre rozvoj autoimunitných chorôb. Hlavným zdrojom sú Th17 polarizované CD4+ alfa/beta T-lymfocyty, ale k produkcii IL-17A prispievajú aj gama/delta T-lymfocyty. Spolu s inými chemokínmi hrajú úlohu pri patogenéze a regulácii imunitných reakcií. Taktiež interagujú s rôznymi bunkami prirodzenej a adaptívnej imunity a modulujú ich funkcie. Gama/delta T-lymfocyty zosilňujú alebo potláčajú zápal, záleží to na mieste a stupni choroby.

Vznikajú na periférii a môžu sa zhromažďovať v zapálenom tkanive. Tieto bunky môžu byť aktivované aj bez ligandu receptoru T-lymfocytov – môžu veľmi rýchlo vyvolať zápal pri autoimunitnej chorobe.[6]

Gama/delta T-lymfocyty a rakovina[upraviť | upraviť zdroj]

Rozoznanie antigénov, ktoré nie je obmedzené molekulami hlavného histokompatibilného komplexu, a vysoká sekrécia cytokínov naznačujú, že gama/delta T-lymfocyty by boli efektívne v imunoterapii nádorov. Pokusy u mnohých druhov rakovín (obličiek, pľúc, leukémie) ukázali, že gama/delta T-lymfocyty sú bezpečné a dobre tolerované, no na druhej strane existujú správy, ktoré hovoria, že tieto bunky spôsobujú rozvoj rakoviny[7] (napríklad cez produkciu IL-17 v nádorovom mikroprostredí, ktorý podporuje angiogenézu a rast buniek,[8] alebo kvôli ich schopnosti zvýšiť počty myeloidných supresorových buniek).[9]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]