Gerard Reve

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Gerard Reve
holandský spisovateľ
Gerard Reve
Rod. menoGerard Kornelis van het Reve
Narodenie14. december 1923
Amsterdam, Holandsko
Úmrtie8. apríl 2006 (82 rokov)
Zulte, Belgicko
Národnosťholandská
Odkazy
Webstránkanadertotreve.nl
CommonsSpolupracuj na Commons Gerard Reve

Gerard Reve (* 14. december 1923, Amsterdam, Holandsko – † 8. apríl 2006, Zulte, Belgicko) bol jedným z najvýznamnejších holandských spisovateľov 20. storočia. S Harrym Mulischom a Willemom Frederikom Hermansom tvoria tzv. Veľkú trojku holandskej literatúry.

Kariérne počiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V neľahkých povojnových časoch sa začal živiť ako novinár, reportér denníka Het Parool. Jeho literárnym debutom bolo dielo Večery (De avonden), ktoré vyšlo v roku 1947 ešte pod jedným z jeho pseudonymov Simon van het Reve. Kniha ho katapultovala medzi kultových holandských autorov.

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Reve je považovaný za spisovateľa, ktorý vo svojej dobe predstavoval ideál otvorenosti a nebojácnosti v prejavovaní svojej homosexuálnej orientácie. Paradoxne bol hlboko veriacim, až ortodoxným katolíkom. Keďže nie je bežné, aby niekto vyjadroval lásku a podporu cirkvi, ktorá jeho životný štýl a orientáciu zatracuje, Reve bol v očiach verejnosti kontroverznou postavou. Nebál sa úprimne a otvorene vyznávať lásku mužom a často sa dostal na hranicu obscénnosti. Línia lásky a otvorenej homosexuality je viditeľná aj v jeho dielach.

Celý Reveov život je pretkaný kontroverznými momentmi prevažne sa spájajúcimi s jeho dielami. Už napríklad v roku 1951 po konflikte s vydavateľstvom sa rázne rozhodol, že v holandčine viac písať nebude, no po neúspechu anglickej knihy The acrobat and other stories (O akrobatovi a ďalšie príbehy) tento názor zmenil a pár rokov na to vydáva ďalší „zimný príbeh“ Vier Wintervertellingen (Štyri zimné príbehy).

Kontroverzie[upraviť | upraviť zdroj]

Reve však nepísal len knihy, v časopisoch mu boli zverejňované „príbehy na pokračovanie“, ktoré boli knižne vydané až neskôr. Napríklad tak vznikli knihy Op weg naar het einde (Cesta ku koncu) z roku 1963 alebo o tri rokov neskôr Nader tot U (Bližšie k tebe). Práve prvé spomenuté sa stalo terčom ostrej kritiky politikov, ktorá však spôsobila dielu reklamu, jeho predajnosť rástla a vystrelila Reveho medzi populárne osobnosti holandskej spoločnosti. Druhá spomenutá kniha ho dokonca priviedla až pred súd vďaka obžalobe z rúhania sa. Malo ísť o časť knihy kde autor Boha vykreslil ako osla, s ktorým obcuje. Po peripetiách a prehadzovaní prípadu z jedného súdu druhému bol však po vlastnej obhajobe pred Najvyšším súdom Holandského kráľovstva oslobodený a celkom zbavený viny. V 70. rokoch píšuc na francúzskom vidieku, kam sa po mediálnom rozruchu uchýlil, obohatil holandskú literatúru o množstvo milostných prozaických počinov.

Istú renesanciu jeho tradičných sarkastických a temných diel možno neskôr pozorovať v 90. rokoch, keď vyšiel román Het boek van violet en dood. Kniha ho opäť katapultovala medzi špičku predajnosti v Holandsku.

Ku koncu svojho života, v roku 2001, sa mu dostalo najvyššej možnej pocty pre literátov a síce zisku Ceny holandského písomníctva. Je udeľovaná len raz za tri roky striedavo holandským alebo belgickým kráľom. Koncom roka si ju mal autor v pokročilom veku prevziať od belgického kráľa Alberta II., ktorý ju však odovzdať odmietol, údajne na popud ministra kultúry Belgického kráľovstva. Ako dôvod boli uvedené škandály okolo autorovho druha Jacoba Schafthuizena. Nasledovalo pobúrenie verejnosti a aj spisovateľskej obce, ozývali sa aj hlasy o zrušení celej ceny, keďže takýmto nehoráznym gestom mala byť v otvorenej a tolerantnej holandskej spoločnosti poškodená. Reve v pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby sa však kauzou odmietol, tak ako by sa súdiac podľa minulosti dalo očakávať, zaoberať.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Gerard Reve zomrel vo veku 82 rokov v belgickom Zulte. Na jeho náhrobnom kameni stojí: „U heb ik lief“ (Milujem Vás).

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Večery (De avonden, 1947)
  • Werther Nieland (1949)
  • De ondergang van de familie Boslowits (1950)
  • The Acrobat and Other Stories (1956)
  • Tien vrolijke verhalen (1961)
  • Commissaris Fennedy (1962)
  • Vier Wintervertellingen (1963)
  • Op weg naar het einde (1963)
  • Zes Gedichten (1965)
  • Gezicht op Kerstmis en andere geestelijke liederen (1965)
  • Nader tot U (1966)
  • Veertien etsen van Frans Lodewijk Pannekoek voor arbeiders verklaard (1967)
  • A Prison Song in Prose (1968)
  • Uit de Kunst. Brieven aan Simon Carmiggelt. (1970)
  • Vier Pleidooien (1971)
  • De Taal der Liefde (1972)
  • Onze Vrienden (1972)
  • Credo (1973)
  • Lieve Jongens (1973)
  • Lekker Kerstbrood (1973)
  • Het Zingend Hart (1973)
  • Het Lieve Leven (1974)
  • Rietsuiker (1974)
  • Een Circusjongen (1975)
  • Ik had hem lief (1975)
  • Brieven aan kandidaat-katholiek A. (1976)
  • Oud en Eenzaam (1978)
  • Scheppend Kunstenaar (1979)
  • Moeder en Zoon (1980)
  • Brieven aan Wimie (1980)
  • De vierde man (1981)
  • Drie woorden (1981)
  • Brieven aan Bernard S. (1981)
  • Brieven aan Simon C. (1982)
  • Zeergeleerde Vrouwe (1982)
  • Wolf (1983)
  • De stille vriend (1984)
  • Schoon schip, 1945-1984 (1984)
  • Verzamelde Gedichten (1987)
  • Het geheim van Louis Couperus (1987)
  • Bezorgde Ouders (1988)
  • Brieven aan mijn lijfarts (1991)
  • Ik had hem lief (1992)
  • Brieven van een aardappeleter (1993)
  • Op zoek (1995)
  • Het boek van violet en dood (1996)
  • Ik bak ze bruiner (1996)
  • Thom Hoffman: 23 Brieven aan Frits van Egters over het maken van De avonden. & Gerard Reve: 7 Brieven aan Thom Hoffman (1997)
  • Het hijgend hert (1998; roman)
  • Gezicht op Kerstmis en andere geestelijke liederen (1998)
  • Zalig Pasen (2001)
  • Gerard Reve - Geert van Oorschot. Briefwisseling 1951-1987 (2005, dopisy)
  • Moedig Voorwaarts - Brieven aan Bert en Netty de Groot 1974-1997 (2007, dopisy)
  • Verscheur deze brief. Ik vertel veel te veel- Correspondentie met Willem Frederik Hermans 1948-1987 (2007, dopisy)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]