Gerdžika (most)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Most Gerdžika

pohľad na most z juhozápadu
Iné názvyNovijat most
Základné údaje
ŠtátBulharsko Bulharsko
MestoPlovdiv
PremosťujeMarica
Dopravacestná, chodník pre peších
ArchitektKamen Velkov
Začiatok výstavby1930
Koniec výstavby1931
Otvorený1931
Súradnice42°09′12″S 24°44′19″V / 42,15347°S 24,738627°V / 42.15347; 24.738627Súradnice: 42°09′12″S 24°44′19″V / 42,15347°S 24,738627°V / 42.15347; 24.738627
Parametre
Materiálbetón
Dĺžka165 m
Šírka11,50
Poloha
Poloha v rámci Bulharska
Poloha v rámci Bulharska
CommonsMost Gerdžika

Most Gerdžika (bulh. Мост Герджика, doslova Most Gerdžika),[1][2] Mostăt na Gerdžika (bulh. Мостът на Герджика, doslova Gerdžikin most),[3][2] Mostăt pri Gerdžika (bulh. Мостът при Герджика, doslova Most pri Gerdžike),[4] alebo Novijat most (bulh. Новият мост, doslova Nový most)[1][3][4] je most na rieke Marica, ktorý sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][3][4]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Most bol postavený s oficiálnym názvom Novijat most (bulh. Новият мост, doslova Nový most).[1][4] Názov Gerdžika získal v neskoršom období, pričom toto meno získal podľa legendárnej plovdivskej reštaurácie Gerdžika, ktorá sa nachádzala[4] v štvrti Kăršijaka[5][4] v blízkosti mostu na severnej strane rieky Marica.[1][5] Reštauráciu otvoril 24. októbra 1936 Stojo Gerdžikov a v počiatkoch niesla názov Novijat most, práve podľa nového plovdivského mostu, než bola premenovaná na reštauráciu Gerdžika, podľa ktorej bol zase neskôr pomenovaný most.[5][4]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Most Gerdžika sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv,[2][5] pričom spája mestskú štvrť Maraša, ktorá leží v centrálnej časti mesta[5] so štvrťou Kăršijaka v severnej časti mesta.[5] Cez most prechádza bulvár Ruski.[2]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba druhého mostu (prvým a jediným bol do tej doby starý turecký kamenný most s názvom Starijat most, teda Starý most), cez rieku Maricu v Plovdive sa začala plánovať už na začiatku 20. storočia. V dôsledku finančných problémov, ako aj snahy politikov o spolitizovanie celej témy, kedy prichádzali s rôznymi, niekedy až megalomanskými nápadmi, ako napríklad výstavba nie jedného, ale desiatich menších mostov, celý projekt stagnoval niekoľko desaťročí v teoretickej rovine.[3]

Toto sa zmenilo po Čirpanskom zemetrasení v apríli 1928[1][3][4][2] ktoré malo v Plovdive a okolí katastrofálne následky[3][4] (len v samotnom meste bolo vážne poškodených viac ako 10 000 stavieb).[4] Po zemetrasení bol založený špeciálny fond, do ktorého finančne prispeli stovky obyvateľov Bulharska, ľudia zo zahraničia ako aj bulharská vláda.[1][4] Padlo rozhodnutie, že okrem opráv poškodených budov bude t tohoto fondu financovaná taktiež aj výstavba nového mostu cez rieku Marica.[1][4] Na zhotovenie projektu bol zorganizovaný národný konkurz, v ktorom so svojim návrhom zvíťazil architekt Kamen Velkov.[1] Proces výstavby dostala do správy spoločnosť Bulharský akcionársky spolok „Ciklop“) (bulh. Българско акционерско дружество „Циклоп“)Bălgarskoto akcionersko družestvo „Ciklop“.[1]

S výstavbou sa začalo[1][3][2] 23. novembra[3][2] 1930.[1][4][2] Samotnú výstavbu sprevádzali ťažkosti. Krátky čas po postavení skeletu mostu, došlo k povodniam na Marici, pri ktorých bola podstatná časť novopostaveného skeletu zničená a následne ešte k štyrom menším povodniam.[2][1] Len na odčerpávanie vody musela spoločnosť vynaložiť finančné prostriedky presahujúce sumu milión bulharských levov.[1][4] Napriek týmto ťažkostiam napredovala výstavba rýchlo a most bol oficiálne dokončený už[1] 31. mája[3][2] 1931.[1][3][4][2] Celková cena výstavby nakoniec dosiahla sumy 19 miliónov levov.[3][2][2]

V roku 1937 bola pri Marici postavená protipovodňová stena. V roku 1956 začala cez most premávať trolejbusová doprava. V roku 1966 bol pri moste postavený nadchod vedúci na bulvár Ruski. V rokoch 2007 – 2008 bol za cieľom odľahčenia mestskej premávky z východnej strany pristavaný v tesnej blízkosti druhý most, čo umožnilo vytvorenie dvoch rovnobežných jednosmerných jazdných pruhov na každom z mostov.[2]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Celková dĺžka mostu dosahuje 165 metrov, šírka potom 11,5 metra.[1][4] V spodnej časti tvorí most cekovo päť oblúkov, pričom každy z nich dosahuje dĺžky 30 metrov.[1]

Most sa vyznačoval charakteristickým vzhľadom a svojím špecifickým prevedením bol považovaný za stavbu s vysokou architektonicko-umeleckou hodnotou.[1] Pôvodný vzhľad budovy sa však žiaľ podstatne zmenil v dôsledku neskorších rekonštrukcií a dnes už nedosahuje pôvodnej vysokej estetickej hodnoty.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s TOTEV, Božidar. Enciklopedija na Plovdiv. Sofia : Božidar Totev/Bulged OOD. 2017. 608 s. ISBN 9786191881383. S. 342. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m n МИХАЙЛОВСКА, Веселина. Мостовете на Пловдив [online]. podtepeto.com, 2021-08-09, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h i j k ИВАНОВ, Валери. Мостът на Герджика – символ на Пловдив отпреди близо век СНИМКИ [online]. trafficnews.bg, 2017-03-05, [cit. 2023-04-10]. Dostupné online.
  4. a b c d e f g h i j k l m n o p ТЕПЕТО, Под. С пари от цял свят вдигат нов мост над река Марица [online]. podtepeto.com, 2015-11-02, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.
  5. a b c d e f RAJČEVSKI, Georgi. Plovdivska enciklopedija – šesto preraboteno i dopălneno izdanie. Plovdiv : Izdatelska kăšta „Glas“. 2017. 474 s. ISBN 9789544915537. S. 91 – 92. (po bulharsky)
  6. Когато четири моста надвесваха снага над Марица [online]. plovdivtime.bg, [cit. 2023-04-11]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]