Preskočiť na obsah

Gradec (Záhreb)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gornji grad - Horné mesto
Pohľad z veže Lotrščak

Gradec alebo Grič je názov historickej časti Záhrebu na svahu Medvednice, z ktorej po spojení s Kaptolom vznikol dnešný Záhreb.

Roku 1242 vydal Belo IV. Zlatú bulu, v ktorej mesto vyhlásil za "slobodné a kráľovské mesto na kopci Gradeci záhrebskom". V rokoch 12421266 je mesto opevnené hradbami a vežami, a preto sa dodnes zachoval jeho pôvodný tvar a usporiadanie ulíc.

Gradec sa spojil s Kaptolom 7. septembra 1850, čím sa začala moderná história mesta Záhreb.

Podľa administratívneho delenia Gradec od roku 1999 patrí do mestskej štvrti Gornji grad - Medveščak.

Dochovali sa stredoveké názvy niektorých Gradeckých ulíc, dnes sú tieto ulice premenované.

Stredoveký názov Súčasný názov
Srednja Ćirilometodska
Blatna Demetrova
Mesarska Matoševa
Duga Radićeva
Popovska časť Opatičkej

Mestské brány

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto malo päť[1] alebo šesť[2] brán, tri veľké a dve (tri) vedľajšie.

Veľké brány

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Mesnička vrata (západ)
  • Nova vrata (neskôr Opatička, sever)
  • Kamenita vrata (východ)

Malé brány

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Poljska vrata (pri veži Lotrščak, juh)
  • Surove dverce (východ)
  • Mala Mesnička vrata (západ)

Veľké brány (Kamenita, Nova i Mesnička) boli štvoruholníkové veže, cez ktoré sa vchádzalo do mesta. Malé brány boli jednoduché a mohli cez nich prechádzať len chodci. Kľúče od brán uchovávali mešťania bývajúci v ich blízkosti. Pred zatváraním brán zvonil štvrť hodiny v mestskej zvonici zvon Lotrščak, upozorňujúci mešťanov, ktorí sa zdržali za mestskými hradbami, aby sa ihneď vrátili domov.

Zo všetkých mestských brán sa dodnes dochovali len Kamenita vrata.

Historické pamiatky a kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Centrom Gradecu je Markovo námestie (Markov trg), ktorému dominuje Kostol sv. Marka (postavený v 13. storočí v románskom slohu, v druhej polovici 14. storočia prestavaný a dostavaný, 1876-1882 obnovený v neogotickom štýle po zemetrasení).

Na námestí sa tiež nachádzajú:

Ďalšie kultúrno-historické pamiatky na Griči:

  • Veža Lotrščak
  • Stara gradska skupština (Starý mestský snem)
  • Gréckokatolícka konkatedrála sv. Cyrila a Metoda
  • Kostol Sv. Kataríny (1620–31)
  • Jezuitský kláštor (dnes Galerija Klovićevi dvori)
  • Jezuitská akadémia
  • Palác Zrínskych (17. storočie)
  • Kláštor klarisiek (1647–50, dnes mestské múzeum)
  • Barokový palác Vojković-Oršić-Rauch (18. storočie, dnes historické múzeum
  • Palác Pejačević (1797, neskôr divadlo, dnes prírodovedné múzeum)
  • Stara gradska vijećnica (Stará mestská radnica), dnes sídlo mestského zastupiteľstva
  • Paláce Dverce, Paravić, Magdalenić-Drašković, Walter, Amadé, Ratkaj a ďalšie
  • Popov toranj (1247, od 1903 hvezdáreň) - veža, v ktorej sa v prípade nebezpečenstva schovávalo duchovenstvo z Kaptolu

Galéria obrázkov

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Povijesni Spomenici Grada Zagreba, Monumenta historica civitatis Zagrabiae: Diplomata. 1400-1499, svezak 2, Ivan Krstitelj Tkalčić, Emilije Laszowski, Zagreb, 1895.
  2. Franjo Buntak, Povijest Zagreba, Nakladni zavod Matice hrvatske, Zagreb, 1996., ISBN 953-6014-31-9

Súradnice: 45°49′00″S 15°58′26″V / 45,816667°S 15,973889°V / 45.816667; 15.973889