Granty EHP a Nórska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Granty EHP a Nórska sú finančný príspevok Nórska, Islandu a Lichtenštajnska na zníženie ekonomických a sociálnych nerovností v Európskom hospodárskom priestore (EHP) a posilnenie bilaterálnych vzťahov so 16 členskými krajinami a EHP v severnej, strednej a južnej Európe.

Prostredníctvom grantov prispieva Island, Lichtenštajnsko a Nórsko aj k posilneniu základných európskych hodnôt ako demokracia, tolerancia a právny štát.

Základné informácie[1][2][upraviť | upraviť kód]

Island, Lichtenštajnsko a Nórsko sú partnermi EÚ prostredníctvom Dohody o Európskom hospodárskom priestore[3]. Táto dohoda umožňuje voľný pohyb tovarov, služieb, ľudí a kapitálu v rámci interného trhu. Dohoda o EHP obsahuje aj spoločný cieľ znížiť sociálne a ekonomické nerovnosti v Európe. Od vstúpenia dohody do platnosti v roku 1994 prispieva Island, Lichtenštajnsko a Nórsko k sociálnemu a ekonomickému pokroku v menej vyvinutých krajinách EÚ a EHP. Tieto príspevky sa uskutočnili prostredníctvom finančného mechanizmu (1994-1998), finančného nástroja (1999-2003) a grantov EHP a Nórska (2004-2009 a 2009-2014).

V roku 2004 za zaviedli dva osobitné mechanizmy: Granty EHP a Nórske granty. Nórsko je hlavným prispievateľom do oboch týchto mechanizmov (Granty EHP: 95.8% a Nórske granty: 100%). V dohodách o finančných mechanizmoch pre roky 2009-2014 sa ako celkový cieľ zaviedla bilaterálna spolupráca medzi donorskými a prijímateľskými krajinami a doplnila tak dovtedajšie celkové ciele znižovania sociálnych a ekonomických rozdielov. Po skončení grantového obdobia vyhodnocujú donorské štáty spolu s EÚ potrebu ďalšej podpory na odstraňovanie sociálnych a ekonomických nerovností v rámci EHP a rokujú o finančných príspevkoch.

Oprávnenosť[upraviť | upraviť kód]

Organickú farmu Malinka v Rudlove zrenovovali a zväčšili, a k existujúcim pracovným miestam pribudli ďalšie. Na Slovensku je nezamestnanosť Rómov približne 80-percentná.

Oprávnenosť na granty odzrkadľujú kritériá stanovené pre kohézne fondy EÚ, podľa ktorých je členský štát oprávnený na ich čerpanie, ak jeho hrubý národný dôchodok na obyvateľa je nižší ako 90% priemeru EÚ. Krajiny, ktoré vstúpili do EÚ pred rokom 2004, sú však z grantov Nórska vyňaté.[4]

Ako to funguje[upraviť | upraviť kód]

Donorské krajiny a EÚ sa dohodnú na celkovej výške príspevku a na rozdelení pre jednotlivé prijímateľské štáty. V rámci stanovenej národnej alokácie rokujú potom donorské štáty s každým prijímateľským štátom zvlášť a dohodnú sa na tom, aké programy sa vytvoria, na ich cieľoch a na veľkosti alokácie pre každý z programov. Základom pre dohodu sú potreby a priority prijímateľského štátu a rámec pre spoluprácu s donorskými štátmi.

Za celkový manažment programov je v každej krajine zodpovedný národný kontaktný bod. Správcovia programov vyvíjajú a manažujú program, vo väčšine prípadov v spolupráci s partnerom z donorskej krajiny a udeľujú prostriedky pre projekty. Projekty sa spravidla vyberajú na základe vyhodnotenia žiadostí z otvorených výziev, ktoré zverejňuje správca programu.[5]

Granty EHP a Nórska 2014-2021[upraviť | upraviť kód]

20. júla 2015 oznámilo Ministerstvo zahraničných vecí Nórska, že Nórsko a EÚ parafovali dohodu o novom období grantov EHP a Nórska. Doteraz nie je známych veľa podrobností. Programové obdobie sa predĺžilo z piatich na sedem rokov. Nórske granty (financované výlučne Nórskom) budú vo výške €179.1 milióna ročne a granty EHP vo výške €221.2 miliónov ročne s platnosťou pre obdobie 2014-2021[6]

Podľa tlačovej správy Ministerstva zahraničných vecí Nórska bude podpora zameraná najmä na inovácie a rast prostredníctvom výskumu, na vzdelávanie a zvýšenú mobilitu na európskom pracovnom trhu. Nórsko rozšíri spoluprácu s prijímateľskými krajinami v oblasti súdnictva a vnútorných záležitostí. Táto spolupráca bude zahrňovať spoločné úsilie na zvládnutie migračnej problematiky.[6]

Vytvorí sa nový regionálny fond vo výške 850 miliónov nórskych korún, ktorý bude napomáhať rozvoju cezhraničnej spolupráce.[6]

Granty EHP a Nórska 2009–2014[4][upraviť | upraviť kód]

Celkovo dostalo v rámci grantov EHP a Nórska v rokoch 2009-2014 podporu 16 krajín severnej, strednej a južnej Európy.

Granty EHP: 993,50 miliónov €[upraviť | upraviť kód]

Prijímateľské štáty Celková alokácia (mil. €)
Bulharsko 78.6
Chorvátsko 5.0
Cyprus 3.85
Česko 61.4
Estónsko 23.0
Grécko 63.4
Maďarsko 70.1
Lotyšsko 34.6
Litva 38.4
Malta 2.9
Poľsko 266.9
Portugalsko 58.0
Rumunsko 190.8
Slovensko 38.4
Slovinsko 12.5
Španielsko 45.9

Granty Nórska 804,6 milióna €[upraviť | upraviť kód]

Beneficiary states Total allocation (mill €)
Bulharsko 48.0
Chorvátsko 4.6
Cyprus 4.0
Česko 70.4
Estónsko 25.6
Maďarsko 83.2
Lotyšsko 37.4
Litva 45.6
Malta 1.6
Poľsko 311.2
Rumunsko 115.2
Slovensko 42.4
Slovinsko 14.4

Ďalších €8 miliónov bolo vyčlenených pre Globálny fond pre dôstojnú prácu a tripartitný dialóg spravovaný prostredníctvom organizácie Innovation Norway.

Oblasti podpory[upraviť | upraviť kód]

Financovanie smeruje celkovo do 150 programov v rámci nasledovných prioritných oblastí:

  • Ochrana a manažment životného prostredia
  • Klimatické zmeny a obnoviteľné energie
  • Zachytávanie a uskladňovanie uhlíka
  • Výskum a štipendiá
  • Zelené inovácie v priemysle
  • Spravodlivosť a vnútorné záležitosti
  • Občianska spoločnosť
  • Ľudský a sociálny rozvoj
  • Kultúrne dedičstvo a kultúrne výmeny
  • Dôstojná práca a tripartitný dialóg

Programy grantov EHP a Nórska 2009-2014 môžu byť realizované do roku 2017. Viac než 80 programov sa implementuje v spolupráci s verejnými inštitúciami z prispievateľských krajín. Viac než 20% projektov má partnerov z Nórska, Islandu alebo Lichtenštajnska. Úplný prehľad projektov nájdete na projektovom portáli grantov EHP a Nórska.[7]

Výsledky[upraviť | upraviť kód]

Programy budú prebiehať do roku 2017, a doteraz sa uskutočnilo len niekoľko prieskumov a hodnotení. Nezávislé hodnotenie programov mimovládnych organizácii[8] (MVO) skonštatovalo, že programy zvýšili kapacity MVO v strednej a južnej Európe a prispeli k mobilizácii občanov, aby vyjadrili svoje postoje a výhrady a aktívne spolupracovali s vládami. Ďalšie predbežné výsledky môžete nájsť vo výročných správach.[9]

Granty EHP a Nórska 2009-2014 na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

V rámci tohto päťročného obdobia dostalo Slovensko k dispozícii viac než €80 miliónov. Národným kontaktným bodom je Úrad vlády Slovenskej republiky.

Medzi priority tohto programového obdobia patrí ochrana životného prostredia a príprava na klimatickú zmenu. Najväčší program sa zameriava na zelené inovácie v priemysle, tvorbu nových «zelených» pracovných miest a ekologické podnikanie. Program adaptácie na klimatické zmeny sa zaoberá ochranou pred povodňami a suchom, novým prístupom k zadržiavaniu vody v krajine, zeleným plochám v urbánnom prostredí a výchovou mladých ľudí k environmentálnemu prístupu k prostrediu, v ktorom žijú. Zvýšila sa podpora mimovládnemu sektoru, ktorý sa má okrem iného venovať aj špecifickým potrebám menšín, vrátane Rómov. Študenti a pedagógovia majú k dispozícii štipendijný fond. Novým, aj keď malým programom sa podporila dôstojná práca a tripartitný dialóg.

Výrazná podpora smeruje do cezhraničnej spolupráce s Ukrajinou, kde sa podporí celá paleta rôznorodých aktivít na východnej hranici Slovenska i Schengenu. Oblasť domáceho a rodovo podmieneného násilia získala možnosť vybudovať nové krízové a poradenské centrá pre ženy a deti trpiace násilím v rodine. Program sociálnej inklúzie podporuje vzdelávanie učiteľov a ich špeciálnu prípravu na prácu s rómskymi deťmi.

Stále pokračuje podpora pri ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva, vrátane schémy malých grantov na podporu rôznorodosti v kultúre a umení. Jedným z hlavných cieľov grantov EHP a Nórska je podpora vytvárania partnerstiev medzi organizáciami v donorských a prijímateľských krajinách. Okrem vytvárania partnerstiev na úrovni jednotlivých projektov bol vytvorený aj špeciálny Bilaterálny fond, ktorý slúži na podporu vzájomných kontaktov a spoločných podujatí medzi Slovenskom na jednej a Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom na druhej strane.

Granty EHP a Nórska 2004–2009[2][upraviť | upraviť kód]

  • Granty EHP: €672 miliónov

Prijímateľské štáty: Bulharsko (od 2007), Chorvátsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Grécko, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko (od 2007), Slovensko, Slovinsko a Španielsko.

  • Nórske granty: €567 miliónov

Prijímateľské štáty: Chorvátsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Slovensko and Slovinsko. V roku 2007 pridelilo Nórsko ďalších €68 miliónov prostredníctvom Nórskych programov bilaterálnej spolupráce s Bulharskom a Rumunskom, po tom, ako tieto dve krajiny vstúpili do EÚ.

Nórsko, ako najväčší prispievateľ, poskytlo takmer 97% z celkových prostriedkov pre všetky tri finančné mechanizmy. Rozšírenie Európskej únie a EHP v roku 2004 a 2007 si vyžiadalo podstatné zvýšenie príspevkov na európsku súdržnosť. Väčšina nových členských krajín bola výrazne pod priemerom sociálneho a ekonomického rozvoja v EÚ. Pre ilustráciu, 10 štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 malo 75 miliónov obyvateľov, ale ich spoločný hrubý domáci produkt bol menší ako HDP Nórska spolu so Švajčiarskom, pričom tieto dva štáty majú spolu iba 12 miliónov obyvateľov. V období 2004-2009 poskytlo Nórsko, Island a Lichtenštajnsko podporu vo výške €1.307 bilióna. Príspevky pre jednotlivé krajiny sa odvíjali od počtu obyvateľov a HDP na obyvateľa. Najväčším prijímateľom sa stalo Poľsko, nasledované Maďarskom, Rumunskom a Českom.

Oblasti podpory[upraviť | upraviť kód]

Z grantov EHP a Nórska 2004-2009 dostalo finančnú podporu 1250 projektov, programov a fondov. Podpora sa poskytla v rámci týchto oblastí:

  • Životné prostredie
  • Zdravie a starostlivosť o deti
  • Výskum a štipendiá
  • Kultúrne dedičstvo
  • Budovanie inštitucionálnych kapacít a rozvoj ľudských zdrojov
  • Schengen a súdnictvo
  • Občianska spoločnosť
  • Regionálny rozvoj a cezhraničné aktivity

Viac než pätina podporených projektov zahrňovala partnerstvo medzi organizáciami prijímacích štátov a Islandu, Lichtenštajnska a Nórska. Zhrnutie všetkých projektov, ako i videá a obrázkové galérie sa nachádzajú na portáli EEA and Norway Grants project portal.[10]

Výsledky[upraviť | upraviť kód]

V publikácii End review of the EEA and Norway Grants 2004-2009[11] sa na záver dočítame: “Je isté, že granty EHP a Nórska prispeli k zníženiu rozdielov v Európe, hoci samozrejme v menšej miere, ako európske fondy.” (2012)

Aj Najvyšší kontrolný úrad Nórska skonštatoval, že “projekty v období 2004–2009 z väčšej časti dosiahli plánované výstupy. Existujú aj príklady dosiahnutia výsledkov na miestnej úrovni.”[12] (2013)

Špecifické vyhodnotenia podľa jednotlivých sektorov možno nájsť na webovej stránke Ministerstva zahraničných vecí Nórska.[9]

Granty EHP a Nórska 2004-2009 na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

V prvom programovom období dostalo Slovensko finančnú podporu vo výške €70 miliónov. Vďaka týmto prostriedkom sa uskutočnilo takmer sto veľkých a viac než 200 menších projektov po celom území Slovenska.

V oblasti životného prostredia sa vložili značné prostriedky do spracovania odpadu a odpadovej vody a do ochrany pred povodňami. Podporili sa aj projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetických úspor, napríklad inštalácia kotlov na biomasu a tepelná izolácia mnohých verejných budov, vrátane piatich škôl v košickom kraji, ústredná kotolňa v Rohožníku a v zariadení na výkon trestu odňatia slobody v Želiezovciach. Zvýšila sa produkcia energie z obnoviteľných zdrojov a znížilo sa množstvo emisií CO2 vypúšťaných do ovzdušia. Granty prispeli aj k zachovaniu biodiverzity.

V sektore kultúrneho dedičstva sa podpora sústredila na obnovu historických budov, ako napríklad Reduty, jedného z najvýznamnejších kultúrnych stánkov v Bratislave. Od roku 1900 bola dejiskom mnohých dôležitých kultúrnych udalostí a od roku 1950 v nej sídli Slovenská filharmónia. Granty financovali aj vytvorenie pracoviska na digitalizáciu tlačí a rukopisov s cieľom zabezpečiť dlhodobú ochranu a širokú prístupnosť objektov hnuteľného kultúrneho dedičstva. Granty prispeli k vytvoreniu viacerých kultúrno-historických priestorov, sprístupnili asi 10 000 objektov a 30 výstavných priestorov a pomohli digitalizovať viac než 35 000 artefaktov.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. The European Economic Area Agreement (EEA) [online]. [Cit. 2015-07-16]. Dostupné online.
  2. a b Our history - EEA Grants [online]. [Cit. 2015-07-15]. Dostupné online.
  3. The European Economic Area Agreement (EEA)
  4. a b Which countries benefit? [online]. [Cit. 2015-07-15]. Dostupné online.
  5. About the EEA and Norway Grants [online]. [Cit. 2015-07-15]. Dostupné online.
  6. a b c Agreement between Norway and EU on EEA and Norway Grants and tariff-free quotas for fish [online]. [Cit. 2015-08-11]. Dostupné online.
  7. Project portal
  8. [1]
  9. a b [2]
  10. [3]
  11. [4]
  12. The Office of the Auditor General's investigation of the EEA and Norway Grants. [online]. . Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]