h-x diagram

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Mollierov h-x diagram vlhkého vzduchu pre tlak 101,325 kPa

h-x diagram (iné názvy: i-x diagram, diagram špecifická entalpia-špecifická vlhkosť, Mollierov h-x diagram[1]) je stavový diagram vlhkého vzduchu, v ktorom sa zobrazuje závislosť špecifickej entalpie na špecifickej vlhkosti vzduchu. Z praktických dôvodov nie sú osi tohoto diagramu kolmé, ale zvierajú uhol najčastejšie 135° (čiary konštantnej entalpie klesajú doprava pod uhlom 45°). Na os úsečiek sa vynáša špecifická vlhkosť (kg.kgsv-1, alebo g.kgsv-1) na os súradníc špecifická entalpia (J.kg-1).

Diagram bol publikovaný nemeckým vedcom Richardom Mollierom v rokoch 1923 – 1929.[1].

Využitie diagramu[upraviť | upraviť zdroj]

Mollierov h-x diagram má využitie pri úpravách vlhkého vzduchu najmä v klimatizačných zariadeniach. Konštruuje sa pre konštantný tlak, najčastejšie barometrický. Okrem veličín na súradnicových osiach sú v ňom zakreslené čiary konštantnej teploty, konštantnej relatívnej vlhkosti prípadne hustoty vlhkého vzduchu. Stav vlhkého vzduchu je možné charakterizovať šiestimi parametrami: špecifickou entalpiou (h), špecifickou vlhkosťou (x), teplotou (t), relatívnou vlhkosťou (φ), tlakom (p) a parciálnym tlakom nasýtenej pary (pp``). Z diagramu skonštruovaného pre daný tlak je možné odčítať 4 veličiny (h,x,t,φ), pričom posledná piata pp`` je funkciou teploty. Okrem nich je možné odčítať teplotu rosného bodu a teplotu mokrého teplomera.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b ANTAL, Štefan. Termodynamika. Bratislava : Edičné stredisko STU, 1992. 317 s.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • ANTAL, Štefan. Termodynamika. Bratislava : Edičné stredisko STU, 1992. 317 s.