HMS Vanguard (23)

	Vanguard
	; HMS Vanguard, rok 1946
Základná charakteristika
Štát	Spojené kráľovstvo
Druh	bojová loď
Staviteľ	John Brown and Company, Clydebank, Škótsko
Začiatok výstavby	2. október 1941
Dátum spustenia na vodu	30. november 1944
Dátum prevzatia námorníctvom	9. august 1946
Dátum potopenia (vyradenia)	9. október 1959
Dĺžka	246,8 m
Šírka	32,8 m
Ponor	9,3 m
Štandardný výtlak	44 300 ton
Bojový výtlak	51 400 ton
Posádka	1 893
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie stred	355,6 mm
Pancierovanie prova a korma	114 mm
Pancierovanie paluba	63,5 + 152 mm
Hlavná výzbroj	8 x 381 mm (4 x 2)
Pomocná výzbroj	16 x 133 mm (8 x 2)
Protilietadlová výzbroj	71 x 40 mm, 2 x 40 mm (STAAG), 14 x .303 in. guľomety Bren
Pohon a pohyb
Pohon	8 bubnových kotlov Admiralty 3, 4 Parsonsonove parné turbíny; 130 000 hp (96 940 kW)
Palivo	nafta? ; 4 423 ton
Maximálna rýchlosť	30 uzlov
Maximálny dosah	9 000 námorných míľ (12 u.)

Vanguard bola jediná bojová loď triedy Vanguard Royal Navy Spojeného kráľovstva.

Stavba

Rozhodnutie o stavbe padlo 14. marca 1941. Kýl lode Vanguard bol položený v lodenici John Brown and Company v Clydebanku 2. októbra 1941 a slávnostne spustená na vodu bola 30. novembra 1944. Štandardný výtlak bol však 44 300 t, pričom plne vybavená loď mala až 51 400 ton. Kompletizácia a dokončenie trvalo až do 9. augusta 1946, kedy bola jednotka oficiálne prijatá do výzbroje Royal Navy.

Pohon a pancierovanie

Pohonná jednotka pozostávala z ôsmich kotlov a štyroch vysokotlakových turbín, ktoré dodávali lodi výkon až 130 000 hp čo je 96 940 kW. Zásoba 4 423 ton paliva postačovala, pri ekonomickej rýchlosti 12 uzlov preplávať 9 000 námorných míľ (15 025 km). Loď mohla dosiahnuť najvyššiu (dlhodobú) rýchlosť 30 uzlov. Skrutky boli štyri, dve päťlisté vonkajšie a dve trojlisté vnútorné. Pancierovanie najohrozenejších častí lode dosahovalo hrúbku 355,6 mm, veliteľská veža a barbety 330 mm. Menej exponované časti trupu 114 mm. Paluba malo dvojvrstvové pancierovanie s hrúbkou 63,5 a 152 mm.

Výzbroj

Hlavná výzbroj lode pozostávala zo štyroch dvojhlavňových veží, s osadenými delami BL 15 in /42 (380 mm/42 cal.). Boli to zastarané delá používané na bojových lodiach ešte počas I.sv. vojny (nové delá kalibru 406 mm boli plánované až pre nasledujúcu triedu). Sekundárna výzbroj určená hlavne na boj s ľahšími hladinovými loďami ako sú torpédoborce, ľahké krížniky a pod. ale použiteľných aj proti letectvu pozostávala z ôsmich dvojhlavňových veží kalibru 133 mm a protileteckú výzbroj zastupovalo 71 kanónov kalibru 40 mm, ďalšie dva v prevedení STAAG a 14 0,303 palcových guľometov BREN. Neboli nainštalované torpédometne komplety, takisto nebol postavený hangár pre lietadlá, ani sa neuvažovalo o umiestnení lietadiel.

Služba

Po prevzatí námorníctvom sa stala vlajkovou loďou Royal Navy. V roku 1947 sa stala „Royal Yacht“ (kráľovskou jachtou), keď prevážala rodinu Juraja VI. do Južnej Afriky. Vzhľadom na ukončenie II. sv. vojny a zmenám postoja k využitiu bojových lodí, zmene taktiky ich použitia boli odstránené protiletecké kanóny osadené samostatne a dvojča STAAG. V rokoch 1947 a 1948 bola jednotka prezbrojená a od roku 1949 slúžila ako tréningová loď.

HSM Vanguard vyradili v roku 1954 z činnej služby, a stala sa pohyblivým veliteľstvom NATO. V roku 1959 bola vyradená zo stavu námorníctva a v roku 1960 predaná do šrotu.