Halapartňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Švédska halapartňa.

Halapartňa je bodná a sečná zbraň vyvinutá v 14. a 15. storočí z kopije. V bitkách ju používala pechota, pretože pre svoju dĺžku bola pre jazdcov nepraktická.

Na rozdiel od sekery mala dlhé porisko, až do dvoch metrov. To umožňovalo zasadiť prvý úder protivníkovi. Mala širokú čepeľ na prerážanie plátov brnenia, na jej opačnom konci boli hroty, ktoré boli určené na zhadzovanie jazdca z koňa a zakončená bola dlhým hrotom. Jej porisko bolo niekedy okuté, čím sa stala ešte odolnejšou. Na boj s ňou boli potrebné určité bojové zručnosti, preto ňou boli vyzbrojení len skúsení kopijníci. Jej výhodou bola pomerne lacná výroba a v boji bola všestrannou a účinnou zbraňou, hlavne proti jazdcom.


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Halapartňa