Kopija

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rôzne tvary sekerovitých čepelí

Kopija je najstaršia bodná žrďová zbraň pre pechotu a jazdectvo. Spočiatku to bola drevená tyč (tzv. drevec, často viac než 2 m dlhý) so zašpicateným koncom (hrotom). Neskôr to bola dýka pripevnená na koniec drevenej tyče, kvôli zvýšenému účinku. Z tohoto štádia sa vyvinula na celý rad zbraní, vo všeobecnosti nazívaných tyčové. Vyvíjala sa podobne ako dýka: spočiatku s hrotmi z pazúrika, cez bronzové a železné až po hroty z ocele.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Halapartne

Hneď ako vznikol nápad zbrane na tyči, začali sa objavovať rôzne varianty hlavice. Vidlica či trojzubec urobili kopiju vražednejšou, „partizánska“ kopija (skrátene partizána) mala pod hlavicou krídlovité ostrie, čím spôsobovala väčšie zranenia. Niekedy mala hlavica tvar bojovej sekery. Halapartňa, podobná nožu, bola dlhá čepeľ s jedným ostrím, prípadne mala ešte sekerovitú čepeľ pod čepeľou kopije. Tieto druhy sa často používali na strhnutie jazdca z koňa vďaka sekerovitej čepeli, ktorú bolo možné použiť aj ako hák.

U jazdectva bola kopija spočiatku zbraňou používanou obojručne. Zavedenie strmeňov medzi 6.8. storočím n.l. znamenalo, že jazdec mohol držať kopiju pod pazuchou a napriahnuť ju do útoku silou celého svojho pohybu a nie iba silou paže. Následkom toho sa zmenil aj tvar kopije, ktorá získala na hmotnosti. Postupne ako sa z bojísk strácali jazdci v brnení, aj kopija strácala na dôležitosti. Jej ľahkú formu naďalej používali v Európe najmä Poliaci v bojoch s Friedrichom Veľkým. Potom ju prebrali Napoleonove vojská, čím ju zase rozšírili do celej Európy. Súčasťou výzbroje kavalérie bola až do prvej svetovej vojny. V poľskej armáde bola používaná až do roku 1939, teda do začiatku 2. svetovej vojny.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecné používanie tyčových zbraní zaniklo s príchodom palných zbraní. V Afrike a na Ďalekom východe sa kopije používali proti palným zbraniam až do 19. storočia. Na mnohých miestach sa však zachovali ako ceremoniálne zbrane či ako symboly hodnosti, ktoré bolo možné v boji ľahko spozorovať a identifikovať. Britskí poddôstojníci nosili halapartne ako symbol hodnosti ešte v 19. storočí.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bodná - má výhody dané jej hmotnosťou a účinkom.
  • Vrhacia - sústredená hmostnosť tyče pôsobí ako stabilizátor pre let hrotom vpred a súčasne zabezpečuje dobrú prieraznosť hrotu v cieli.
  • Pika - používala sa ako zbraň na boj muža proti mužovi a ako obrana proti jazdectvu až do doby palných zbraní.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]