Hatšepsut

Hatšepsut

Obdobie panovania

18. dynastia

1479 – 1458 (±20) pred Kr.

(Schneider: 1467 – 1445, Shaw a Baines: 1473 – 1458, Bareš: 1479 – 1457)

Vlastné meno

(Reov syn) Hatšepsut (ḥ3.t-šps.wt)
Prvá z dám

Trónne meno

Maatkare (m3ˁ.t-k3-rˁ)
Spravodlivosť a duchovná sila Rea

Horovo meno

(Hor) Veseretkau (wsr.t-k3.w)
Hojnosť duchovných síl

Meno Oboch paní

Vadžetrenput (w3ḏ.t-rnp.wt)
Prosperujúca vekom

Meno Zlatého Hora

Neceretchau (nṯr.t-ḫˁw)
S božským zjavením

Karnacký zoznam kráľov

Ø: Hatšepsut-chenemetamun (ḥ3.t-šps.wt-ẖnm.t-imn)
Prvá z dám, Amonovo objatie

Grécke formy mena	Αμενσις (Manetó, SIA)
Iné formy mena	Hatšepsovet, Amesse, Hashepsowe, Hatasu, Hatchepsut, Makare, Makere (moderné varianty)

Hatšepsut alebo Hatšepsovet bola kráľovná v starovekom Egypte. Patrila do 18. dynastie a bola v poradí piatym faraónom tejto dynastie. Vládla v rozmedzí približne 1479 – 1458 pred Kr.

Mnohí ju považovali za prvú kráľovnú v histórii a zároveň prvú ženu, ktorá sa stala faraónom. Obidve tieto prvenstvá však patria kráľovnej Neitokret (Nitokretoj, Nitokris) zo 6. dynastie.

Život

Bola dcérou Thutmosa I. a jeho manželky kráľovnej Ahmose. Po smrti svojho otca v roku 1492 pred Kr. sa vydala za svojho polovičného brata Thutmosa II. a získala tak titul Kráľovná. So svojím manželom mala iba dve dcéry, Nefrure a Meritre. Po smrti manžela bola ako teta a macocha budúceho faraóna ustanovená do úradu faraóna. Bola vládnucou kráľovnou, to znamená nie iba kráľovou manželkou. Keďže so ženou na tróne nerátali, titulovala sa ako „kráľ“, hovorila o sebe v mužskom rode a dávala sa zobrazovať s panovníckou „božskou bradou“. Vláda kráľovnej Hatšepsut nebola nešťastná: pretože neviedla žiadne vojny, iba jednu menšiu na zabezpečenie južných hraníc Egypta v Núbii. O to horlivejšie sa venovala vnútornému rozvoju krajiny. Za hlavného poradcu vybrala architekta (volal sa Senenmut a bol pre ňu určite viac ako obyčajným dvorským hospodárom) a zamerala sa predovšetkým na stavebnú činnosť. Dala s veľkými nákladmi dokončiť obnovu miest a chrámov zničených za dlhej okupácie krajiny ázijskými Hyksósmi, podporovala budovanie zavlažovacích zariadení, ťažbu v baniach a lomoch, rozvoj kovovýroby.

Stavby

Hatšepsut sa významne pričinila o výstavbu a výzdobu hlavného mesta Vasetu (Téby), konkrétne v chráme Karnak. Predstavuje ich krásne zachovaný ôsmy pylón, ktorého výstavbu začal už Thutmose I., ďalej východná časť chrámu a jeho vonkajší (tretí) ohradný múr, kaplnka pri chráme boha Moncua a iné. Hlavne to boli však štyri obelisky z asuánskej ružovej žuly za štvrtým pylónom stále tam stojí aj jeden najvyšší v Egypte so svojimi 29,5 metrami. Prvenstvo si však zabezpečil jej zádušný chrám v Dér el-Bahrí, ktorý je vybudovaný v skale priamo pod obrovským skalným útesom. Je vybudovaný na troch obrovských umelých terasách. Na západnej strane prilieha k chrámu kaplnka bohyne Hathor s 24 stĺpmi, na východnej kaplnka boha Anupa s 12 stĺpmi a otvorený Slnečný chrám boha Re-Horachteja s mohutným podstavcom pre obelisk. Množstvo ďalších Hatšepsutiných stavebných pamiatok sa zachovalo aj na iných miestach starého Egypta. Medzi najpozoruhodnejšie patrí chrám bohyne Pachet v Bení Hassane a pozostatky Horovho chrámu vo Wadí Halfepri druhom nílskom katarakte. Na Pachetinom chráme unikol Thutmosovej pozornosti veľký 42-riadkový nápis, ktorý je cenným historickým dokumentom, pretože Hatšepsut na ňom uvádza zoznam miest a chrámov, ktoré dala obnoviť po spustošení za hyksóskej nadvlády.

Archeológia

Hrobku Hatšepsut objavil Th. M. Davis v Údolí kráľov. Má zo všetkých tamojších hrobiek najdlhšiu vstupnú chodbu (vyše 200 metrov). Našiel sa v nej Hatšepsutin sarkofág a vedľa neho aj sarkofág jej otca Thutmosa I.. Kým ešte Hatšepsut nebola vládnucou kráľovnou, začala si budovať hrobku v Údolí kráľovien. Jej sôch sa zachovalo pomerne málo, lebo z najväčšej časti padli za obeť pomste Thutmosa III. Niekoľko sôch stojí dodnes na pôvodnom mieste v Dér el-Bahrí, iné sú v Egyptskom múzeu v Káhire a jedna z čiernej žuly v Asuánskom múzeu. Na niektorých má síce „božskú bradu“, ale pritom aj ženské črty, napríklad drobnú tvár s nádychom úsmevu.

Externé odkazy

• SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok

Hatšepsut 18. dynastia
Vladárske tituly
Predchodca Thutmose II.	Egyptský faraón 1479 pred Kr. – 1458 pred Kr.	Nástupca Thutmose III.