Preskočiť na obsah

Moncu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Boh Moncu

Moncu alebo Moncev (staroeg. mnṯ.w) bol v starovekom Egypte bohom vojny s hlavou sokola. Kvôli nejasnostiam pri rekonštruovaní egyptskej výslovnosti je často označovaný aj ako Mencev, Mentev, Ment, Mont, Montev, Montu alebo Minuthej. Moncuovo meno značí Nomád.

Moncu (mnṯ.w) v hieroglyfoch
mn
n
T
w

Moncu bol starobylý boh, pôvodne zosobnenie spaľujúcej sily slnka, boha , a ako taký bol často označovaný ako Monture (Moncu-Re). Jeho povaha bola od počiatku deštruktívna, vďaka čomu neskôr získal rolu boha-bojovníka a nakoniec i boha vojny ako takej. Po tom, ako vzrástol význam Téb a ich ochranný boh Amon súbežne získal na dôležitosti, Moncu, predstavujúci silu, mužnosť a víťazstvo, bol vybraný ako vhodný potomok tébskeho boha a jeho božskej manželky, bohyne-matky Mut.

Kvôli spojeniu zúriaceho býka so silou a s vojnou sa verilo, že Monceua zosobňuje biely býk s čiernou tvárou z Iunumoncu, ktorého súdobé pramene nazývali Buchis (staroeg. Baach). Najväčší faraóni-generáli sa označovali titulom mocný býk, syn Moncuov. Slávny príbeh o bitke pri Kadeši hovorí o Ramesseovi II., ktorý uvidel nepriateľa, že „zúril ako Moncu, pán Téb“.

V umení bol Moncu zobrazovaný ako muž so sokoľou alebo býčou hlavou, ktorý bol korunovaný slnečným kotúčom a dvoma perami. Jeho dva symboly, sokol a býk, predstavovali nebo a silu. Moncu zvykol v ruke držať zbraň – luk so šípmi, zahnutý meč alebo nôž.

Jedno z hlavných sídiel Moncuovho kultu počas Novej ríše bolo v Iunumoncu (starogr. Hermontis, vo 4. hornoegyptskom kraji), dnešnom Armante, kde vyrástlo niekoľko chrámov, ktoré mu boli zasvätené.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Moncu