Vepuauet

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vepuauet (wp-w3wt) v hieroglyfoch
wp N31
t Z2ss
E18

Vepuauet (staroeg. wp-w3wt; ďalšie formy: Wepwawet, Upuaut, Wep-wawet, Wepawet) alebo Ofois (starogr. Οφόις), bol staroegyptský boh s hlavou vlka, ktorý bol pôvodne božstvom vojny a kultovým ochrancom mesta Saut (starogr. Lykonpolis – „Vlčieho mesta“, v 13. hornoegyptskom kraji) v Hornom Egypte. Vepuauet bol považovaný v prvom rade za prieskumníka, ktorý kráčal pred vojskom a pripravoval mu cestu. To sa odzrkadľuje i v jeho mene, ktoré značí Otvárač ciest. Vepuauetov obraz nesie aj šedeš, štandarda, ktorú nieslo vojsko do boja.

Vepuauet, ako sa zdá, bol pôvodne iba symbolom faraóna, ktorý na seba chcel prijať charakteristiky tohoto dravca. O Vepuauetovi sa tvrdilo, že sprevádza faraóna na love, a v tejto funkcii bol označovaný ako Ten s ostrým šípom mocnejším ako bohovia.

Neskoršie viedlo spojenie vlčieho boha s vojnou, a teda aj smrťou, k predstave, že je i otváračom ciest do a skrz Duat, egyptské podsvetie. Vlk bol navyše zviera podobné šakalovi, ktorý sa spájal s bohom podsvetia Anupom. Vepuauet teda začal byť spájaný s bohom-balzamovačom a nakoniec sa stal jeho synom a bola mu pripísaná podoba šakala. Rozdiel medzi Vepuauetom a Anupom v zobrazovaní bola farba: Vepuauet mal sivú farbu a Anup čiernu.[1]

V umení bol Vepuauet zobrazovaný ako vlk alebo šakal či ako muž s hlavou týchto zvierat. Aj ako šakal bol boh spodobňovaný so šedivou alebo bielou srsťou, ktorá poukazovala na pôvodnú spojitosť s vlkom. Na zobrazeniach bol odetý ako vojak, často držiaci typické symboly tejto profesie – mlat a luk.

Po istú dobu koloval Egyptom mýtus, považovaný dnes za propagandu faraónov, ktorý hlásal, že Vepuauet sa narodil v svätyni mesta Pervadžet, v srdci Dolného Egypta. Týmto spôsobom bol boh-vlk, ktorý bol dovtedy ochrancom iba Horného Egypta, začlenený do kráľovského rítu a stal sa symbolom zjednotenia zeme.

V dôsledku zmien prebiehajúcich v egyptskom panteóne postupne Vepuauet splynul s Anupom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Janák 2005, s. 193

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Janák, Jiří (2005), Brána nebes: Bohové a démoni starého Egypta, Praha: Libri, ISBN 807277235X