Chnum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Chnum

Chnum alebo Chnemu alebu Knum je jedným z najstarších bohov starovekého Egypta, pôvodne boh zdroja nílskych vôd. Pretože záplavy prinášali každý rok nánosy bahna a hliny a pretože jeho stúpanie bolo vnímané ako zdroj života, Chnum bol pokladaný za stvoriteľa ľudí, ktorých vytvoril z hliny na hrnčiarskom kruhu a vkladal do lona ich matky. Podľa neskoršej tradície dokonca vytvaroval týmto spôsobom ostatných bohov. Jeho tituly boli Božský hrnčiar a Pán vecí stvorených zo seba.

Chnum bol na rôznych miestach Egypta dávaný do súvisu s inými božstvami. V Elefantíne, kde prevažovala jeho funkcia boha, ktorý sa stará o prameň Nílu, bol považovaný za manžela Satis, bohyne s rovnakou funkciou, a otca Anuket. V Her-wer bol dávaný do popredia jeho atribút stvoriteľa človeka, a preto bol Chnum považovaný za manžela Heket, bohyne zodpovednej za vdýchnutie života do stvorených bytostí. V Esne bol Chnum pre svoje spojenie s tvorením ľudského tela otcom Heka, zosobnenia mágie, a preto i manželom Menhit.

Khnum v hieroglyfoch
W9wC4

Chnum bol spočiatku jedným z najvýznamnejších bohov, ten, kto mal v moci nílske záplavy a teda život v povodí rieky, ale v priebehu storočí stratil túto funkciu v prospech Hapiho, nílskeho boha z mocnejších oblastí Egypta, a prevládol u neho jeho druhotný aspekt hrnčiara. Že Chnum bol v skorších dobách významným božstvom dokladá i jeho ašpirácia na boha-stvoriteľa. Niekedy v tejto funkcii býva stotožňovaný s Réom, či presnejšie s Réovým ba. Pretože slovo ba má zároveň v egyptčine význam baran, bol Chnum zobrazovaný s baraními rohmi. Jeho vlastné meno, Chnum, značí „staviteľ“, čo odkazuje na jeho rolu hrnčiara.

Chnum bol zobrazovaný ako muž s hlavou barana usadený za hrnčiarskym kruhom s jeho najnovším výtvorom – dieťaťom – postavenom na kruhu. Niekedy sa objavuje aj v svojej staršej forme, ako vodný boh držiaci džbán, z ktorého vyteká prameň vody. Niekedy je zobrazovaný súčasne s ďalšími božstvami predstavujúcimi živly – Gebom (zem), Šovom (vzduch) a Usireom (smrť). Podľa niektorých práve táto štvorica inšpirovala Ezechiela v jeho videní, keďže Chnum mal hlavu barana, Šov sa niekedy zobrazoval s hlavou leva, Usire ako človek a Geb ako hus.

Chnumov kult sa sústredil v dvoch mestách ležiacich na brehoch Nílu – Elefantíne a Esne. Obe tieto mestá mu boli zasvätené. V Elefantíne bol uctievaný spolu so Satis a Anukis ako strážca nílskeho prameňa. Chnumovo meno sa objavuje aj v mene slávneho faraóna Chufua, staviteľa Veľkej pyramídy, ktoré znelo celé Chnum-chufuj (Chnum je mojim ochrancom). Pre svoju funkciu boha-živiteľa spojeného s úrodnosťou Egypta bol Chnum uctievaný v niektorých polokresťanských sektách v 2. a 3. storočí po Kr.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]