Hekaba (tragédia)

Hekaba alebo Hekabé (gr. Hekabé) je tragédia, ktorú napísal Euripides približne v roku 424 pred Kr.

Euripides toto dielo venoval Priamovej manželke jednu zo svojích najlepších drám. Tragédia Hekaba bola prvýkrát uvedená okolo roku 424 pred Kr. Boli to roky krvavej vojny Atén a Sparty, tzv. peloponézske vojny. Euripides využil vo svojej tragédii isté motívy a mýty neznáme nielen Iliade, ale čiastočne protichodné jej výpovediam.

Dej

Scéna predstavuje morské pobrežie. Na ňom sa rozložil tábor Achájcov. Vedľa jedného stanu sa zjavuje prízrak mládenca. Jeho slová sú úvodom do hry: Prichádzam z ríše mŕtvych. Volám sa Polydoros. Som synom Priama a Hekaby, Kissovej dcéry. Môj otec, keď už hrozil Tróji neodvratný zánik, poslal ma do domu svojho priateľa Polymestora, tráckeho kráľa, vládcu na tomto polostrove Chersonesos. Spolu so mnou poslal potajomky aj mnoho zlata aby po páde Tróje jeho deťom, ak zostanú nažive, nehrozila bieda. A otecc vybral práve preto mňa, že som bol najmladší a ešte neschopný nosiť zbraň. Ale keď Tróju dobyli, onen Polymestor, otcov priateľ, mňa nešťastníka zamordoval, aby sa mohol zmocniť zlata. Moju mŕtvolu hodil do mora. Odvtedy ma vlny nosia raz k samému brehu, inokedy do hĺbin. A teraz už tretie ráno jedno za druhým túlam sa pri pobreží Chersonesu, kde býva matka. Lebo sa stalo, že keď Achájci vracali od Tróje, tuná museli zastaviť svoje lode. Tak im prikázal Achillov prízrak, ktorý zbadali nad jeho hrobom. Hrdina požiadal, aby jeho tieňu obetovali jednu zo zajatkýň, moju sestru Polyxenu. A tak sa aj stane!Spolubojovníci mu dožičia tento dar! Ešte dnes zahynie moja sestra. A matka Hekaba dnes uvidí dve mŕtvoly svojich detí – dcérinu a moju. Vynorím sa totiž z morských hlbín pri nohách niektorej otrokyne. Uprosil som vládcov podsvetia, aby som mohol spočinúť v hrobe, pochovaný matkinou rukou! Polyxenina smrť vypĺňa prvú časť drámy Hekaba. Keď služobnice odchádzajú na pobrežie, aby umyli zakrvavenú mŕtvolu dievčaťa, začína sa druhá časť. Jedna z nich sa vracia a nesie na rukách Polydorovo telo. Vlny ho vyhodili na piesok pri samých nohách otrokyne. Nešťastná matka si pripomína pochmúrnu nočnú moru, ktorá jej zvestovala, že vrahom je Polymestor. So súhlasom kráľa Agamemnóna zvábia ho do svojho stanu spolu s jeho deťmi. S pomocou trójskych žien vykonajú strašnú pomstu: najprv pred otcovými očami zabijú deti a potom oslepia jeho. Tragédia sa končí čudnou veštbou. Polymestor, šalejúci od bolesti a nenávisti, kričí, že Hekaba sa premení na suku a jej mohylu budú ľudia volať Psí hrob.