Henrich II. (Bavorsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Henrich II.
bavorský a korutánsky vojvoda
Henrich II.
Narodenie951
Úmrtie28. august 995
Bad Gandersheim, Nemecko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Henrich II.

Henrich II. Bavorský zvaný Svárlivý alebo tiež Hašterivý (nem. Heinrich der Zänker, * 951 – † 28. august 995, Bad Gandersheim) bol bavorský a korutánsky vojvoda, veronský markgróf a oponent vlády luidolfských cisárov, s ktorými bol príbuzný.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Henrich bol synom bavorského vojvodu Henricha I. a Judity, dcéry Arnulfa Bavorského. Po smrti svojho strýka a cisára Otta I. v máji 973 na sneme vo Wormse Henrich napadol dedičské práva svojho bratranca Otta II. a roku 974 vyvolal po smrti švagra Burkharda vo Švábsku nepokoje, keď sa márne snažil presadiť vdovské práva svojej sestry Hedvigy. Otto však presadil na švábsky vojvodský stolec ďalšieho bratranca Otta Švábskeho. Henrich uzavrel spojenectvo s biskupom Abrahámom z Freisingu a s poľským kniežaťom Meškom a jeho švagrom, českým kniežaťom Boleslavom. Potom bol Henrich Ottom predvolaný, aby sa dostavil k ríšskemu snemu pre podozrenie zo sprisahania a tam bol zajatý.

Roku 976 sa Henrichovi podarilo z väzenia utiecť a zorganizovať proti vládnucemu bratrancovi Ottovi II. skutočné povstanie. Následne bol cirkvou exkomunikovaný, nevydržal vojenský tlak cisárskych vojsk a uchýlil sa do českého exilu. Prišiel o svoje panstvo. Cisár bol českými zbormi porazený a z Čiech sa stiahol. Henrich potom hľadal azyl v Passau. Roku 978 sa Ottovi podarilo Henrichovu vzburu potlačiť a na Veľkú noc cisár previnilca spoločne s Henrichom Korutánskym a Ekbertom Jednookým zavrel do väzenia v Utrechte. Tu vzbúrenci zostali uväznení až do Ottovej nečakanej smrti v Ríme roku 983.

Henrich Hašterivý

Henrich bol prepustený z väzenia a od kolínskeho arcibiskupa Warina dostal z titulu bratranca zosnulého cisára na vychovanie trojročného následníka trónu Otta III. V snahe získať osirelý trón využil situáciu a Otta uniesol.

Chce ten, ktorý sa pokúsil usmrtiť dvoch Ottov, nechať tretieho nažive?
z listu reimského arcibiskupa

Na Veľkú noc roku 984 sa v Quedlinburgu nechal zvoliť kráľom.

V priebehu sviatkov Henricha nazvali jeho stúpenci otvorene kráľom a spievali na jeho počesť oslavné hymny... potvrdili mu prísahami podporu ako svojmu kráľovi a vládcovi.
Dietmar z Merseburgu

Z rúk vojvodu Henricha malého Otta vyslobodili ríšske kniežatá vedené mohučským arcibiskupom. Odovzdanie prebehlo nakoniec bez boja, Henrich vedel, že prehral a nemá žiadnu oporu a po vzájomnom vyjednávaní sa v bázni Božej a pre blaho krajiny vzdal, nechal si len Bavorsko a odovzdal chlapca do rúk jeho priaznivcov. Ku konečnému zmieru však došlo až vo Frankfurte.

Keď kráľovské dieťa Otto III. prišlo do Frankfurtu, prišiel tam i on a podrobil sa, ako sa patrí, aby unikol trestu za svoju nesvojprávnu vzburu... keď sa poddával kráľovskému chlapcovi ako lénnemu pánovi, ktorého ako sirotu zajal a ktorého ríše sa chcel násilím zmocniť. Sľúbil mu slúžiť ako naozaj verný služobník, pre seba nepožadoval nič než život a prosil o milosť...
Quedlinburské letopisy

Potom si Henrich so zbraňou v ruke opäť získal bavorské vojvodstvo a zomrel roku 995 pri návšteve svojej sestry Gerbergy, opátky v Gandersheime, kde ho zastihla náhla choroba. Pred smrťou ešte stihol poslať pre syna Henricha a odovzdať mu vojvodstvo. Bol pochovaný v kláštornom kostole.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jindřich II. Bavorský na českej Wikipédii.