Hermann II. Celjský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 19:13, 13. marec 2013, ktorú vytvoril Addbot (diskusia | príspevky) (Bot: Odstránenie 10 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q290705))
Hermann II. Celjský

Hermann II. Celjský (* 1365 – † 13. október 1435, Bratislava) bol gróf z Celje a bán Chorvátska, Slavónie a Dalmácie.

Po roku 1385 sa stal hlavou dynastie. V bitke pri Nikopoli v roku 1396 zachránil život uhorskému kráľovi a budúcemu cisárovi Žigmundovi Luxemburskému a stal sa jeho radcom a dôverníkom. Vo februári 1397 sa podieľal na potlačení vzbury Lackfiovcov proti kráľovi Žigmundovi, ktorý mu potom zveril do správy zabavené majetky Lackfiovcov v Zagorí (Varaždínska župa) a Medzimurí. V auguste 1397 dostal do daru hrady Vrbovec a Vinica a mesto Varaždín. V roku 1399 dostal celé Zagorie s ďalšími ôsmimi hradnými panstvami (Cesargrad, Kostel, Krapina, Oštrc, Lobor, Belec, Trakošćan, Lepoglava). Od tej doby mal titul grófa z Celje a Zagoria a patril k najväčším zemepánom v Uhorsku.

V roku 1401 sa podieľal na vyslobodení Žigmunda zo zajatia, ktorého vtedy zasnúbil so svojou dcérou Barborou. Za manželku si ju Žigmund zobral v novembri 1405. Ďalšiu dcéru, Annu, zasnúbil s Mikulášom II. Gorjanským, zosobášili sa pred rokom 1408. Spolu so synom Fridrichom sa stal v roku 1408 zakladajúcim členom Dračieho rádu. Zúčastnil sa kostnického koncilu. Bol rozhodcom v spore rakúskych vojvodov Leopolda IV. a Ernesta Železného. Bosniansky kráľ Štefan Tvrtko II. mu odkázal krajinu, nakoľko nezanechal dedičov.

V Uhorsku dlhý čas nazastával žiadnu hodnosť, s výminkou chorvátsko-slavónskeho bánstva, ktoré zastával od apríla 1406 do januára 1408. Až v roku 1423 sa stal slavónskym bánom a túto hodnosť zastával až do svojej smrti.

V 20. rokoch 15. storočia sa skomplikoval jeho rodinný život. Syn Fridrich v roku 1422 zavraždil svoju manželku Annu Fragepánovú, pretože si chcel zobrať za manželku svoju milenku Veroniku z Desnice. Žigmund ho odsúdil a odovzdal otcovi do väzenia. Hermann zavrel syna na hrade Celje a Veroniku zaškrtil. Keď v roku 1426 zomrel jeho najmladší syn Hermann III. Celjský bol Fridrich jediným dedičom a zakrátko bol omilostený. Po smrti Hermanna v roku 1435 však vedúcu úlohu v rodine prevzal Ulrich III. Celjský, Fridrichov syn.

Rodina

Literatúra