Hi-Fi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Moderný hi-fi systém

Hi-Fi alebo High fidelity je pojem, ktorí používajú audiofili a výrobcovia spotrebnej elektroniky na označenie vysokej vernosti reprodukcie akustického signálu alebo celej cesty od záznamu po reprodukciu. Zariadenia označované ako Hi-Fi majú spĺňať minimálne požiadavky, ktoré špecifikuje norma DIN 45 500 z roku 1973. Pojem sa používal od 50. rokov 20. storočia, po roku 2000 sa pre najdrahšie a najkvalitnejšie zariadenia používa skôr pojem hi-end audio.